Právna úprava ochrany oprávneného dediča predstavuje právny prostriedok ochrany subjektívneho práva dediča po prejednaní dedičstva. Napriek tomu, že problematika ochrany oprávneného dediča je významným právnym inštitútom dedičského práva, v právnej teórii jej nie je bližšie venovaná pozornosť, preto je potrebné poukázať na niektoré aspekty jej právnej úpravy, a zároveň aj na možnosti jej zdokonalenia.
Ochrana oprávneného dediča
JUDr.
Anton
Ukropec
advokátsky koncipient, BARU§O - PROCTUM LAW CONSULT, s. r. o. - advokátska kancelária a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Úvod
Ochrana oprávneného dediča je jediným právnym prostriedkom, ktorým sa oprávnený dedič môže domáhať ochrany svojho dedičského práva za podmienok ustanovených zákonom. Právna úprava tohto inštitútu je obsiahnutá v ustanoveniach § 485 až 487 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ"). Z historického hľadiska má tento právny prostriedok ochrany dedičského práva pôvod v rímskom práve, z ktorého sa s určitými modifikáciami uplatňuje aj v platnej právnej úprave. Žalobu na vydanie dedičstva poznal aj Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811, ako aj Občiansky zákonník z roku 1950. Z hľadiska zahraničných právnych úprav možno nájsť výslovnú právnu úpravu ochrany oprávneného dediča napríklad vo švajčiarskej, poľskej či holandskej právnej úprave.1)
Žaloba na vydanie dedičstva (tzv.
hereditatis petitio
) je žaloba, ktorou dedič alebo dedičia, testamentárni alebo zákonní, požadujú vydanie celého dedičstva, jeho časti alebo niektorej veci z neho, na základe ich dedičského práva.2) Túto žalobu je možné podať s úspechom v zmysle § 485 ods. 1 OZ až po prejednaní dedičstva, pričom konanie začaté na základe tejto žaloby nie je pokračovaním dedičského konania, ale je samostatným sporovým konaním. Dedičská žaloba bude úspešná, ak sa žalobcovi podarí vyvrátiť právnu d