Dedič

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností. Svoju žalobu odôvodnili tým, že po nebohom poručiteľovi prebehlo dedičské konanie. Po predbežnom vyšetrení boli k...

"Ak sú predmetom vydania dedičstva nehnuteľnosti, potom žaloba o vydanie dedičstva (§ 485 OZ) ako osobitná žaloba na plnenie môže obsahovať žalobný návrh (petit) znejúci na určenie vlastníctva."

§ 37 ods. 2, § 39, § 50a, § 51, § 460 a § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku V posudzovanej Zmluve o práve kúpy k nehnuteľnosti (ďalej ako „Zmluva“) si zmluvné strany vymedzili dobu na jej uzavretie slovným spojením „počas života povinného a 10 kalendárnych rokov nasledujúcich po roku smrti povinného“. Podľa názoru najvyššieho súdu ide o dostatočne určitý spôsob vymedzenia času/lehoty na uzavretie budúcej zmluvy, ktorá začína plynúť dňom účinnosti Zmluvy a končí uplynutím 10 rokov po smrti povinného. Smrť povinného predstavuje časový moment v plynutí lehoty, od ktorého sa počíta dohodnuté desaťročné obdobie. Povinnosť vyplývajúca z uzavretej Zmluvy (o práve kúpy) nie je viazaná výlučne na osobu poručiteľa, a teda (bez ohľadu na spôsob, akým bolo v zmluve dojednané trvanie záväzku) prešlo na jeho právnych nástupcov/dedičov. Poukazovanie na skutočnosť, že Zmluvou sú obmedzované vlastnícke práva dedičov/právnych nástupcov nie je právne významné už len z toho dôvodu, že žalobkyňa mohla uplatniť svoje práva vyplývajúce zo Zmluvy už počas života povinného, resp. prechod práv/povinností majetkovej povahy, pri ktorých to ich povaha pripúšťa (a medzi ktoré bez pochybnosti patrí aj povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu) je právom predvídaný a plne akceptovaný. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 68/2023

Príspevok sa zaoberá inštitútom správcu dedičstva všeobecne, v kontexte úpravy hmotnoprávnej a procesnoprávnej, s následným detailným zameraním na správcu časti dedičstva v prípade, ak je touto časťou dedičstva obchodný podiel. Otázka, ktorá prežaruje z pozadia skúmania, je, či sa v súčasnej právnej úprave de lege lata môže v praxi presadiť dedičská sukcesia, a teda riešiť problém medzigeneračného nástupníctva v spoločnosti s ručením obmedzeným tak, aby sa v plnej miere presadil hmotnoprávny účinok nadobudnutia dedičstva k momentu prejavenia sa právnej udalosti, ktorou je smrť poručiteľa ako spoločníka i konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. V ktorých situáciách je možné zodpovedať na túto otázku kladne a v ktorých situáciách nie, závisí od viacerých podmienok, ktoré sa podrobne analyzujú. Výsledok analýzy má významnú súvislosť aj s verejnoprávnou úpravou samotného dedičského konania, ale aj nadväznosť na zápisy v obchodnom registri, do ktorých by sa zmeny mali premietnuť, alebo naopak, nemali by sa premietnuť. Závery analýzy vychádzajú z doktríny i judikatúry všeobecných súdov a ústavného súdu, pričom rozvíjajú doterajšie názory v nich prezentované a ustálené s prezentovaním nových právnych riešení.

"Bez... (toho, aby správca časti dedičstva - obchodného podielu vykonával práva konateľa tejto spoločnosti s jedným spoločníkom, ktorý bol aj konateľom - pozn. autora) by bola činnosť spoločnosti ochromená a právna norma o dedení obchodného podielu v spoločnosti s jediným spoločníkom by bola obsolétna, pretože spoločnosť by v priebehu dedičského konania de facto zanikala. Správca obchodného podielu je osobitným druhom poverenia konania za podnikateľa, ktorý vyplýva z Civilného mimosporového poriadku, správca vykonáva úkony vo svojom mene, zaväzujúc spoločnosť, v konečnom dôsledku dediča/dedičov obchodného podielu. Ustanovený správca dedičstva nie je oprávnený vykonávať úkony zodpovedajúce v plnom rozsahu oprávneniam spoločníka obchodnej spoločnosti ani jej konateľa, keďže rozsah jeho kompetencie je obmedzený výlučne účelom daným dedičským konaním - udržaním danej majetkovej hodnoty tak, aby táto mohla byť predmetom dedenia v podľa možnosti nezmenenom stave."

Úvod Katedra občianskeho práva Univerzity Komenského v Bratislave v poslednom čase značnou mierou prispela k rozvoju právnej náuky v oblasti dedičského práva. Dva zborníky v redakcii prof. Ficovej, dr....

Anotace Rekodifikace českého soukromého práva s sebou přinesla zásadní koncepční změny, nová pravidla, novou a staronovou terminologii i instituty. Jednou ze změn uvedených v novém občanském zákoníku, zákoně č. 89/2012 Sb., je i kompletní úprava týkající se dědického práva, kde byla mimo jiné znovuzavedena dědická smlouva, jakožto hierarchicky nejsilnější dědický titul respektující v nejširší míře autonomii vůle zůstavitele. Článek se tedy bude zabývat dědickou smlouvou, její podstatou, podmínkami pro její uzavření, praktičností, ale i úskalími, která v důsledku jejího užití mohou v praxi nastat. Anotation The recodification of Czech private law brought about fundamental conceptual changes, new rules, new and old-new terminology and institutes. One of the changes introduced in the new Civil Code, Act No. 89/2012 Coll. is the complete regulation concerning the law of succession, where, among other things, the inheritance treaty was re-introduced as the hierarchically strongest succession title respecting to the widest extent. The article will deal with the succession contract, its essence, conditions for its conclusion, practicality, but also the pitfalls that may arise in practice due to its use.

Fideikomisárna substitúcia de lege ferenda JUDr. Katarína Valová PhD. Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva Mgr. Olivér Bakos Legislatívna skupina Prezídia Notárskej komory SR Fideikomisárna substitúcia ako inštitút dedičského práva...

Právna úprava ochrany oprávneného dediča predstavuje právny prostriedok ochrany subjektívneho práva dediča po prejednaní dedičstva. Napriek tomu, že problematika ochrany oprávneného dediča je významným právnym inštitútom dedičského práva, v právnej teórii jej nie je bližšie venovaná pozornosť, preto je potrebné poukázať na niektoré aspekty jej právnej úpravy, a zároveň aj na možnosti jej zdokonalenia.