The effect of discharge of debts of a natural person of inheritance proceedings.
The discharge of debt of natural persons represents a contemporary phenomenon that, by its effects, significantly interferes with legal relations across almost all areas of law, including inheritance law. As a legal institution, the discharge of debt of natural persons also has a substantial impact on probate proceedings, particularly where the discharge concerns either the decedent or one of the heirs. The contribution analyzes the effects of debt discharge on the course of inheritance proceedings, considering both discharge through bankruptcy and discharge through a repayment schedule, with due regard to the legal framework outlined in the Bankruptcy and Restructuring Act and the Non-Contentious Civil Procedure Code. The authors employ a systematic and comparative analysis of legal provisions, as well as interpretative approaches developed in case law and legal doctrine. The conclusion emphasizes the importance of distinguishing between claims that are subject to discharge and those that are excluded from satisfaction. It claims to be unaffected by discharge, as well as the necessity of refining procedural coordination between insolvency and inheritance proceedings.Key words:
Discharge of debts of natural person, Bankruptcy, Repayment schedule, Debtor, Testator, Heir, Inheritance proceedingsDZIMKO, J., BARANCOVÁ, A., UŠIAKOVÁ, L.: Vplyv oddlženia fyzickej osoby na dedičské konanie. Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 129 - 156.
Úvod
Zadlžovanie fyzických osôb a následná neschopnosť splácať záväzky je negatívnou stranou ekonomických a hospodárskych príležitostí, ktoré predstavuje dostupnosť cudzích zdrojov slúžiacich na financovanie potrieb fyzických osôb, akými sú napríklad pôžičky, úvery, hypotéky či rôzne druhy kreditných kariet. Možnosti financovania potrieb fyzických osôb prostredníctvom cudzích zdrojov financovania sa postupne od 90. rokov 20. storočia začali vo väčšej miere poskytovať aj skupinám obyvateľstva s veľmi nízkymi príjmami. V nadväznosti na uvedené javy dochádzalo a stále aj dochádza k narastaniu zadlženosti domácností v Slovenskej republike.
Jedným z právnych nástrojov na riešenie platobnej neschopnosti fyzických osôb je inštitút oddlženia fyzickej osoby, ktorý bol v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaný zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "ZKR" alebo "zákon o konkurze a reštrukturalizácii"), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2006. Inštitút oddlženia bol pôvodne koncipovaný ako inštitút, ktorému obligatórne musel predchádzať konkurz podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásený na majetok dlžníka - fyzickej osoby, a teda ako inštitút, ktorý môže, ale zároveň aj nemusí, nasledovať výhradne po zrušení konkurzu podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii po splnení konečného rozvrhu výťažku, čím bol primárny dôraz zo strany zákonodarcu kladený na uspokojenie pohľadávok veriteľov a až sekundárne na samotné oddlženie dlžníka.
1)
Dňa 1. marca 2017 vstúpil do účinnosti zákon č. 377/2016 Z.z., ktorým sa inštitút oddlženia fyzickej osoby úplne transformoval a novelizoval, pričom primárnym cieľom zákonodarcu pri koncipovaní tejto novely bolo vytvorenie právneho inštitútu, ktorý má predstavovať pre dlžníka možnosť zbaviť sa svojich dlhov a začať opätovne "fungovať" bez demotivujúcej vidiny ich celoživotného splácania. Je potrebné zdôrazniť, že súčasný inštitút oddlženia je koncipovaný tak, že oddlženie prichádza do úvahy aj v prípade, že nedôjde ani len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávok veriteľov, čím sa táto právna úprava stala výrazne "prodlžníckou" a záujmy dlžníka sú v konečnom dôsledku nadradené záujmom veriteľov. Z uvedeného je možné uzavrieť, že zákonodarca transformoval pôvodne "proveriteľskú" právnu úpravu oddlženia na "prodlžnícku" právnu úpravu, čím došlo k zvýrazneniu nerovnakého postavenia dlžníka a veriteľa v záväzkovo-právnych vzťahoch.
S prihliadnutím na skutočnosť, že v súčasnosti proces oddlženia využilo už viac ako 86-tisíc fyzických osôb, pričom smrť môže nepochybne zasiahnuť do života každého jedného z nich, je potrebné venovať pozornosť vplyvu oddlženia fyzickej osoby na dedičské konanie, a to bez ohľadu na to, či sa vzťah inštitútu oddlženia ako spôsob riešenia platobnej neschopnosti fyzickej osoby a dedičského konania vzťahuje k majetku poručiteľa (dlžníka) alebo dediča - fyzickej osoby.
V uvedenom kontexte považujeme za dôležité spomenúť, že v rámci dotknutých právnych predpisov, t.j. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "CMP" alebo "Civilný mimosporový poriadok"), legislatívne vymedzené vzájomné prepojenie konkurzu a dedičského konania je uvedené výlučne v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.
2)
Civilný mimosporový poriadok s prelínaním dedičského konania s insolvenčným konaním vedeným či už na majetok poručiteľa ako dlžníka alebo dedičov ako dlžníkov, nepočíta. Dedičské konanie v spojení s inými prebiehajúci konaniami upravuje Civilný mimosporový poriadok len pri exekučnom konaní v prípade právoplatného nariadenia likvidácie dedičstva, kde v ustanovení § 206 ods. 1 jednoznačne dáva prednosť dedičskému konaniu pred exekučným konaním.
3)
Taktiež je z časového hľadiska vo vzťahu k účinkom insolvenčného konania na dedičské konanie dôležité ustáliť, či na majetok poručiteľa (dlžníka) v čase smrti ešte prebiehalo insolvenčné konanie alebo toto bolo v čase smrti poručiteľa (dlžníka) už skončené, resp. či na majetok dediča (dlžníka) v čase prebiehajúceho dedičského konania pôsobia účinky insolvenčného konania alebo už bol dedič (dlžník) rozhodnutím insolvenčného súdu oddlžený.
Cieľom tohto príspevku je analyzovať účinky oddlženia fyzickej osoby na dedičské konanie - a to jednak v situácii, keď sa oddlženie týka samotného poručiteľa, ako aj v prípade, keď sa oddlženie vzťahuje na dediča. Pozornosť sa sústreďuje na oba spôsoby oddlženia - konkurz podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii a splátkový kalendár - so zreteľom na aplikačné problémy, ktoré vyplývajú z absencie jasne upravenej koordinácie medzi právnou úpravou dedičského konania a insolvenčného konania.
Metodologicky je príspevok založený na systematickej analýze platnej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb a jej aplikačných dôsledkov v dedičskom konaní. Autori využívajú najmä metódu logického a gramatického výkladu, ako aj teleologického a komparatívneho výkladu s prihliadnutím na platnú právnu úpravu a rozhodovaciu činnosť súdov v Slovenskej republike. Súčasťou metodického postupu je aj kritická reflexia identifikovaných aplikačných problémov a formulovanie návrhov
de lege ferenda
, ktoré by v konečnom dôsledku mohli prispieť k väčšej právnej istote všetkých zúčastnených subjektov (veriteľov, dedičov i dlžníkov).1. Všeobecne k oddlženiu fyzickej osoby
Úvodom je potrebné poznamenať, že slovenská legislatíva neobsahuje legálnu definíciu pojmu "oddlženie". Pod pojmom "oddlženie" je však možné chápať inštitút insolvenčného práva, ktorého prostredníctvom môže fyzická osoba riešiť svoju platobnú neschopnosť, pričom v súčasnosti dôraz tohto insolvenčného konania nie je kladený na uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ale naopak, na zbavenie dlžníka - fyzickej osoby nezabezpečených peňažných pohľadávok.
Ako už bolo naznačené, oddlžiť sa je možné dvoma spôsobmi, a to buď konkurzom podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebo splátkovým kalendárom. Voľba spôsobu oddlženia je ponechaná výlučne v dispozícii samotného dlžníka, pričom insolvenčný súd a ani veritelia nie sú oprávnení túto dlžníkovu voľbu modifikovať.
Oddlženie fyzickej osoby
konkurzom
podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje likvidáciu celej majetkovej podstaty dlžníka a uspokojenie pohľadávok veriteľov zo získaného výťažku speňaženia majetkovej podstaty dlžníka, a teda celkovo jeho rýchle oddlženie. Tento spôsob oddlženia predstavuje vhodnú typovú alternatívu pre dlžníkov, ktorí majú nedostatok, respektíve minimum majetku, ako aj nízke príjmy, pričom hodnota ich záväzkov spravidla významným spôsobom presahuje hodnotu majetku, s ktorým disponujú. V rámci tohto spôsobu oddlženia najčastejšie dochádza k speňaženiu majetkovej podstaty dlžníka a následnému pomernému uspokojeniu pohľadávok veriteľov z dosiahnutého výťažku zo speňaženia majetkovej podstaty. Je však potrebné zdôrazniť, že k oddlženiu konkurzom podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii môže dôjsť aj v prípade, ak dlžník nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol byť speňažený.Pri novelizácii inštitútu oddlženia fyzickej osoby konkurzom podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii zákonodarca upustil od klasického dvojstupňového systému pri začatí konania, respektíve vyhlásení konkurzu podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd teda nevydáva samostatné uznesenie o začatí konkurzného konania podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii a následne samostatné uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii po splnení všetkých formálnych a materiálnych predpokladov stanovených v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.
4)
Oddlženie fyzickej osoby
splátkovým kalendárom
predstavuje druhú typovú alternatívu, ktorej prostredníctvom sa fyzická osoba môže oddlžiť. Tento spôsob oddlženia je možné považovať za vhodný najmä pre dlžníkov, ktorí majú dostatok svojho majetku, dosahujú určité príjmy, pričom svoje záväzky nie sú schopní plniť včas alebo riadne. Riešenie oddlženia splátkovým kalendárom je teda vhodnou alternatívou pre dlžníkov, ktorí svoj úpadok zachytili ešte včas. Takýto spôsob oddlženia vytvára pre dlžníka možnosť zachovania jeho majetku, a to za predpokladu, že bude schopný aspoň čiastočne (v minimálnej výške stanovenej zákonom) uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov zo svojich príjmov podľa súdom určeného splátkového kalendára.Na rozdiel od konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v prípade oddlženia splátkovým kalendárom zákonodarca pristúpil k dvojfázovému konaniu. V prvej fáze súd rozhoduje o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, pričom podmienkou pre takéto rozhodnutie je splnenie formálnych a materiálnych podmienok. Uznesením o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súčasne súd ustanovuje dlžníkovi správcu, ktorý je povinný v lehote 45 dní zostaviť návrh splátkového kalendára. V druhej fáze súd preskúmava samotný návrh splátkového kalendára zostavený správcom. V prípade, že tento návrh splátkového kalendára spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky, súd rozhodne o určení splátkového kalendára a súčasne dlžníka oddlží.
Súčasne je potrebné zdôrazniť, že oddlženie nepredstavuje spôsob zániku pohľadávok, resp. záväzkov, ale dochádza len k strate vymáhateľnosti pri zákonom taxatívne vymedzenom okruhu pohľadávok, a to pohľadávok, ktoré podliehajú oddlženiu (§ 166a ZKR) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia v oddlžení (§ 166b ZKR).