Dedičské právo

Bratislava: Wolters Kluwer ČR, 2023 strán 392, ISBN 978-80-7676-865-9 (brož.), ISBN 978-80-7676-8   Monografia "Zásadná reforma dedičského práva - nevyhnutnosť či nepodstatnosť?" je mimoriadne hodnotným dielom, ktoré predstavuje nielen hlbokú analýzu aktuálneho stavu dedičského práva na Slovensku, ale ponúka aj návrhy na jeho modernizáciu. Na túto publikáciu som natrafila najprv v elektronickej podobe (Dostupné na: https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Pracoviska/Katedry/KOP/Dokumenty_KOP/Zasadna_reforma_dedicskeho_prava_3.pdf) a neskôr i v tlačenej forme, čo mi umožnilo dôkladne preštudovať jej obsah, pričom ma zaujali nielen hlavné tézy, ale aj konkrétne prípadové analýzy, ktoré sú rozpracované na viacerých stranách. Kolektív autorov, vedený prof. Svetlanou Ficovou, analyzuje problematiku dedenia zo všetkých možných uhlov pohľadu, pričom sa dotýka otázok právnych, procesných aj technologických, vrátane aktuálnej témy digitálneho dedičstva. Monografia vznikla ako výsledok vedeckého grantu "Zásadná reforma dedičského práva - nevyhnutnosť či nepodstatnosť?", ktorý bol schválený Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod registračným č. 1/0610/21 s dobou riešenia v rokoch 2021 až 2023. Už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o rozsiahle dielo, ktorého obsah je rozdelený do piatich tematických kapitol, pričom každá sa venuje kľúčovým aspektom dedičského práva. Aj keď mojim zámerom bolo poskytnúť detailnú recenziu, uvedomila som si, že by to bolo samo osebe rozsiahlym dielom. Preto som sa rozhodla obsah monografie len výstižne charakterizovať.  

Fideikomisárna substitúcia de lege ferenda JUDr. Katarína Valová PhD. Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva Mgr. Olivér Bakos Legislatívna skupina Prezídia Notárskej komory SR Fideikomisárna substitúcia ako inštitút dedičského práva...

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 13 zo 14. januára 2009 schválila Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, ktorý vypracovala rekodifikačná komisia vtedy pod vedením prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc. Dňa 9. novembra 2015 bola vymenovaná Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva (ďalej aj ako "rekodifikačná komisia") v novom zložení a pod novým vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. Zámerom prác rekodifikačnej komisie je, aby nová právna úprava bola prínosná nielen po stránke doktrinálnej, ale nemenej dôležité je pri jednotlivých inštitútoch a ustanoveniach predvídať aj ich prípadné aplikačné problémy a úskalia, s ktorými sa stretla odborná verejnosť, napríklad aj v zahraničí pri aplikácii zákonných ustanovení občianskeho práva hmotného. Toto tvrdenie je opodstatnené najmä pri nových právnych inštitútoch, ktoré náš právny poriadok nepozná. V súčasnosti sa rekodifikačná komisia zaoberá aj otázkou prípadného prehodnotenia niektorých zmien platnej právnej úpravy obsiahnutých v Legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka z roku 2009. Jedným z právnych inštitútov, ktorý je podrobený oprávnenej kritike, je závet zriadený v ústnej forme. Cieľom nášho príspevku je preto poukázať na pozitíva a negatíva tejto formy právneho úkonu pre prípad smrti.

V listine o vydedení je potrebné odstrániť všetky možné pochybnosti o skutočnej vôli poručiteľa vydediť svojho potomka, predovšetkým preukázaním, že dôvody, pre ktoré poručiteľ vylúčil z dedenia osoby, ktorým inak toto právo patrí, sú dané a relevantné. Autorka v uvedenom príspevku poukazuje na rozhodnutia súdov, podľa ktorých majú byť dôvody vydedenia v listine o vydedení bližšie časovo aj miestne špecifikované, nielen všeobecne formulované z Občianskeho zákonníka, z dôvodu predchádzania prípadným sporom medzi dedičmi.

Právna úprava ochrany oprávneného dediča predstavuje právny prostriedok ochrany subjektívneho práva dediča po prejednaní dedičstva. Napriek tomu, že problematika ochrany oprávneného dediča je významným právnym inštitútom dedičského práva, v právnej teórii jej nie je bližšie venovaná pozornosť, preto je potrebné poukázať na niektoré aspekty jej právnej úpravy, a zároveň aj na možnosti jej zdokonalenia.

Dňa 21. mája 2015 schválila Národná rada Slovenskej republiky hlasmi 113 poslancov návrh Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj "CMP"). Tento deň boli schválené aj návrhy Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Zavŕšil sa tak legislatívny proces rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý trval menej ako tri roky a ktorý rozdelil súdne konania v ňom upravené na tri kódexy. Vzhľadom na široké spektrum spoločenských vzťahov a na značný počet adresátov právnej úpravy zákonodarca zvolil dlhšiu legisvakančnú lehotu. Všetky tri kódexy nadobudnú účinnosť 1. júla 2016. V tomto príspevku sa venujeme zmenám týkajúcim sa konania o dedičstve, ktoré je upravené v druhej časti (Osobitná časť), druhej hlave (Konanie o dedičstve) CMP (§ 158 až 219). Vzhľadom na to, že sa práce na rekodifikácii občianskeho práva hmotného predĺžili, nové dedičské právo procesné reflektuje súčasnú hmotnoprávnu úpravu dedičského práva v Slovenskej republike. Je pravdepodobné, že po schválení nového Občianskeho zákonníka, kde sa v zmysle legislatívneho zámeru predpokladá zavedenie nových dedičských inštitútov, dôjde aj k úprave procesného práva.