Anotácia
V predloženom príspevku na príklade humanistu Ondreja Rochotského pochádzajúceho z Nemeckej Ľupče poukážeme na spôsob získavania úradu verejného kráľovského notára v Európe prelomu 16. a 17. storočia, s dôrazom na takúto prax v Čechách. Sústredíme sa na cyklus šiestich básní uverejnených v príležitostnom zborníku
In obitum Samuelis Radeschini
(Praha 1609), v ktorých O. Rochotský dobovo príznačným - poetickým spôsobom reflektoval získanie tohto úradu a zároveň čestného titulu. Básne s podobným zameraním nemajú v slovenskej literatúre začiatku 17. storočia obdobu.Annotation
In the presented article, on the example of the humanist Ondrej Rochotský, who comes from Nemecká Ľupča (today's Slovakia), we will point out the method of obtaining the office of public royal notary in the Europe at the turn of the 16th and 17th centuries, with an emphasis on such a practice in Bohemia. We will focus on a series of six poems published in the occasional collection
In obitum Samuelis Radeschini
(Prague 1609), in which O. Rochotský reflected in poetic way - characteristic for this period - the acquisition of the office of public royal notary and at the same time an honorary title. Poems with a similar focus have no parallel in Slovak literature at the beginning of the 17th century.Kľúčové slová
Ondrej Rochotský, verejný kráľovský notár, ars notariae, Praha, poézia
Keywords
Ondrej Rochotský, public royal notary, ars notariae, Prague, poetry
Úvod
V predloženom článku chceme na príklade humanistu Ondreja Rochotského pochádzajúceho z Nemeckej Ľupče poukázať na spôsob získavania úradu verejného kráľovského notára v Európe prelomu 16. a 17. storočia, s dôrazom na takúto prax v Čechách.
V období pred bitkou na Bielej hore, zhruba od polovice 16. storočia evidujeme množstvo osobností - prevažne z radov protestantského meštianstva, ktorých pôvod možno hľadať v mestách a mestečkách dnešného Slovenska, resp. niekdajšieho Horného Uhorska, a ktoré dlhodobo pôsobili v Čechách alebo na Morave. Boli medzi nimi profesori Karlovej univerzity, učitelia nižších škôl, vychovávatelia v šľachtických rodinách, duchovní pôsobiaci v správe českých a moravských farností, majitelia zaujímavých knižných zbierok, mecenáši a prekladatelia. Jedným z nich bol aj Ondrej Rochotský - Rochotius (1583 - asi 1623) pochádzajúci z Nemeckej Ľupče, ktorý bol básnikom, dramatikom, odborným spisovateľom, učiteľom a verejným kráľovským notárom. Podľa množstva zachovaných prác patril medzi najproduktívnejších slovenských humanistických básnikov pôsobiacich v Čechách a na Morave. Pôsobil v Prahe, Prostějove, krátky čas v Hradci Králové a v Chrudime. Samostatne vydal niekoľko zbierok príležitostnej poézie, dve dramatické hry a poéziu reflektujúcu dobové spoločenské a historické udalosti.
1)
Pre nás je zaujímavou reflexia Rochotiovho kariérneho postupu - získania titulu
Notarius publicus caesaraeus
v básnickej zbierke
In obitum Samuelis Radeschini,
ktorá podobne ako mnohé iné Rochotiove tlače vyšla v pražskej, tzv. Šumanskej tlačiarni niekedy okolo polovice roku 1609.
2)
V rokoch 1607 - 1608 pôsobil Rochotius ako učiteľ v Prostějove. Tu sa zoznámil so Samuelom Radešínskym, ktorý ako literárne činný veľmož a cisársky dvoran
Comes palatinus caesareus
zrejme v mene cisára Rudolfa II. menoval O. Rochotského za verejného notára.
3)
Okrem básní, ktorými chcel Rochotius vzdať hold jednému zo svojich patrónov Samuelovi Radešínskemu a jeho bratovi Zachariášovi, a štyroch krátkych gratulačných básní od priateľov, obsahuje básnická zbierka
In obitum Samuelis Radeschini
šesť básní, ktoré priamo súvisia s menovaním O. Rochotského do úradu verejného kráľovského notára. Tento akt, ako naznačujú Rochotiove básne, zrejme pozostával z verejnej skúšky pred riadne ustanovenou komisiou vedenou Samuelom Radešínskym a slávnostného odovzdania notárskej licencie budúcemu verejnému kráľovskému notárovi. Verše sú oslavou spravodlivosti, vyjadrením vďaky cisárskemu majestátu Rudolfa II. za túto poctu, snahou nakloniť si ve