Premlčanie

Skutkový stav Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 15 000 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že predmetný nárok vyplýva zo zmluvy o...

§ 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Právo vymáhať poistné podľa § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení nie je premlčané, pokiaľ oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutí, ktorými bola povinnosť plniť uložená. Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný v zákonnej lehote, uplynutím tejto lehoty v priebehu exekučného konania k premlčaniu nedochádza. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo K 9/2023

Uznanie nároku v civilnom sporovom konaní žalovaným zásadným spôsobom vplýva na jeho ďalší priebeh, keďže odpadá základný predpoklad jeho ďalšieho vedenia, ktorým je spor o právo. Za splnenia podmienok normovaných v § 282 CSP je súd oprávnený aplikovať osobitný procesný postup a vydať rozsudok pre uznanie. V štandardnom konaní premlčanie nároku bez ďalšieho nebráni tomu, aby súd mohol tento rozsudok vydať. V prípade spotrebiteľských nárokov je však ich vymáhateľnosť v súdnom konaní osobitne upravená v § 54a OZ. Autori sa v príspevku zamýšľajú nad kvalitatívnymi a časovými aspektmi uznávacieho prejavu spotrebiteľa, dosahom tohto prejavu na obnovenie vymáhateľnosti premlčaného nároku, a s tým súvisiacu možnosť vyhovieť žalobe vydaním rozsudku pre uznanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 7Co/107/2018 zo 17. decembra 2018 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 3Cdo/217/2019 zo 16. mája 2023, a v časti smerujúcej proti najvyššiemu súdu ju prijal na ďalšie konanie.

§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku Peňažná náhrada za vecné bremeno zriadené vo verejnom záujme ex lege podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, je jednorazová a patrí iba tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona. Právo na túto náhradu sa premlčuje vo šeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 49/2023

Autor sa v príspevku zaoberá podstatou uznania dlhu ako zabezpečovacieho inštitútu z hľadiska slovenského práva. Dospieva pritom k záveru, že význam uznania dlhu sa nevyčerpáva v účinkoch na premlčanie a v založení domnienky trvania dlhu v čase uznania. Význam uznania dlhu podľa neho spočíva aj v tom, že sa dlžník vzdáva svojich právotvorných oprávnení a trvalých námietok, ktorými by sa mohol voči veriteľovej pohľadávke brániť a o ktorých v čase uznania vedel alebo mohol vedieť (mal s nimi počítať).

Podnetom pre príspevok bola publikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 70/2023, v ktorom bol vyslovený názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným v právom. Cieľom autoriek bolo na základe pomerne komplexného preskúmania záverov právnej vedy a praxe ponúknuť prehľad spôsobov, akými možno docieliť výmaz premlčaných záložných práv a vecných bremien z katastra nehnuteľností, prípadne iných registrov. S ohľadom na podobné východiská pri premlčaní týchto vecných práv k cudzej veci odporúčajú zjednotenie prístupu súdnej praxe pri ochrane záujmov osôb zaťažených zápisom premlčaného práva. Na skúmanú problematiku nadväzujú súvisiace otázky a v mnohom závisí od ďalšej praxe alebo normotvorby, aké bude ďalšie smerovanie tejto problematiky.    

Cieľom príspevku je predostrieť a následne analyzovať špecifickú situáciu, ktorá môže vzniknúť pri rozhodovaní o nároku poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní, a síce vznesenie námietky premlčania zo strany obžalovaného. Osobitný akcent je pritom kladený na súladnosť vznesenej námietky s dobrými mravmi tak, ako to vyžaduje súkromnoprávna úprava. Závery uvedené v príspevku sú podporené predovšetkým rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, predovšetkým Českej republiky.

DULAK, A. - DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Premlčanie pri náhrade škody spôsobenej porušením súťažného práva. Právny obzor, 103, 2020, č. 5, s. 357 - 371. Limitation period in respect of...

Príspevok sa venuje otázke premlčania pri strate výhody splátok, a to tak vo všeobecnej rovine, ako aj v rovine spotrebiteľských vzťahov. Popritom sa príspevok zaoberá aj niektorými ďalšími súvisiacimi otázkami, najmä či môžu časové úseky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka plynúť popri sebe alebo či právo požadovať splnenie celého dlhu možno aj v spotrebiteľských vzťahoch uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

V príspevku sa autor pokúša identifikovať zmysel premlčania. Prízvukuje, že jeho správna identifikácia môže pomôcť vyriešiť zložité prípady výslovne nepokryté v legislatíve, čo sa následne autor snaží preukázať na špecifických situáciách. Autor sa konkrétne zaoberá napríklad premlčaním dávok peňažného dôchodku, započítaním premlčanej pohľadávky, prípustnosťou skrátenia, resp. predĺženia premlčacích dôb, ďalej premlčaním regresných nárokov solidárne zaviazaných dlžníkov alebo otázkou, či podanie žaloby zastaví plynutie premlčacej doby nároku na náhradu škody v celom jeho rozsahu alebo len do výšky žalovanej sumy.

Príspevok nadväzuje na diskusný seminár uskutočnený v rámci Trnavských právnických debát a venuje sa v praxi spornej otázke, či sa úroky z omeškania premlčujú ako celok naraz alebo či sa premlčujú postupne za každý deň omeškania samostatne. Autor v príspevku predstavuje nielen argumentáciu prednesenú v rámci uvedeného seminára, ale prezentuje aj svoj vlastný pohľad na skúmanú problematiku.

Dňa 18. decembra 2017 veľký senát Najvyššieho súdu SR vydal uznesenie sp. zn. 1 V Cdo 4/2017 s nasledovnou právnou vetou: "Spor o interpretáciu právnej normy je daný, ak sú v najmenej dvoch rozhodnutiach najvyššieho súdu vyslovené právne názory, ktoré odlišným spôsobom vykladajú (interpretujú) rovnakú právnu normu." V uvedenej právnej veci mal Najvyšší súd SR možnosť zjednotiť rozdielne posudzovanie otázky premlčania úrokov z omeškania v rozhodovacej činnosti jednotlivých senátov Najvyššieho súdu SR.

Cieľom článku je overenie správnosti stabilných judikatúrnych záverov dotvárajúcich výkladový rámec právnej úpravy premlčania. Konkrétne je analyzovaná otázka začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu finančnej satisfakcie za spôsobenú nemajetkovú ujmu a tiež otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody na zdraví. Každý prípad je z hľadiska systematického členenia článku analyzovaný osobitne.

  ZSP 22/2017 Premlčanie práva na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti § 101 Občianskeho zákonníka Právo zdravotnej...

  ZSP 16/2018 Vplyv zastavenia konania na plynutie premlčacej doby v incidenčnom konaní § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní § 101,...

  1/2017 Premlčanie práva § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka § 101 Občianskeho zákonníka § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka § 563 Občianskeho zákonníka Začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (§...

Predmetom tohto článku je analýza vzťahu inštitútu premlčania a inštitútu dobrých mravov. Nie je však naším prvoradým cieľom bližšie a podrobnejšie sa zaoberať samotným pojmom dobré mravy či otázkou premlčania ako takou. Zaujímať nás bude skôr vzájomný stret týchto dvoch právnych inštitútov, ich kolízia v aplikačnej praxi súdov (slovenských i tých českých). Hneď na úvod upozorňujeme, že pri hľadaní odpovedí sa nevyhneme istej kontroverzii. Nastolená otázka vždy vzbudzovala a aj dosiaľ vzbudzuje (celkom oprávnene) polemické reakcie a prístupy k jej možnému riešeniu sa aj v súčasnosti rôznia. A možno práve pre túto svoju neustálu otvorenosť tento odborný právny problém neprestáva opakovane priťahovať záujem odbornej verejnosti.

  15/2017 Bezdôvodné obohatenie Plynutie premlčacích lehôt § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka § 107 Občianskeho zákonníka V prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie...

Právna úprava ochrany oprávneného dediča predstavuje právny prostriedok ochrany subjektívneho práva dediča po prejednaní dedičstva. Napriek tomu, že problematika ochrany oprávneného dediča je významným právnym inštitútom dedičského práva, v právnej teórii jej nie je bližšie venovaná pozornosť, preto je potrebné poukázať na niektoré aspekty jej právnej úpravy, a zároveň aj na možnosti jej zdokonalenia.