Uznanie premlčaného dlhu podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka má za následok začatie plynutia novej desaťročnej premlčacej doby len vtedy, ak dlžník mal o premlčaní dlhu vedomosť.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2022
Skutkový stav
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 15 000 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že predmetný nárok vyplýva zo zmluvy o pôžičke z 27. januára 2016, v ktorej sú žalovaní na strane dlžníkov. Na základe zmluvy bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovaným pôžička na nákup dreva vo výške 15 000 eur, a to bankovým prevodom na účet uvedený v zmluve. Žalovaní pôžičku neuhradili napriek uplynutiu lehoty splatnosti a opakovaným výzvam zo strany žalobcu.
Žalovaní v podanom odpore namietali, že podľa priloženej zmluvy mala byť pôžička vrátená do 31. marca 2016 a žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu 15. októbra 2020, a preto v celom rozsahu namietajú premlčanie. Predložená zmluva je síce formálne označená ako Zmluva o úvere, z jej obsahu, ako aj z postavenia veriteľa (ktorý nevystupoval v postavení podnikateľa) však vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky, nie úveru a nebol daný dôvod na to, aby sa zmluva spravovala ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 17. júna 2021 v spojení s opravným uznesením z 21. júla 2021 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15 000 eur spolu s úrokom a s úrokom z omeškania spoločne a nerozdielne.
Okresný súd uviedol, že preskúmal zmluvu označenú ako zmluva o úvere, na základe ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, a vyhodnotil ju podľa obsahu ako zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky dlžníkovi vo výške 15 000 eur. Súd predmetný zmluvný vzťah posúdil ako zmluvu uzatvorenú podľa zákona č.