Autor sa v uvedenom článku bližšie zaoberá uznaním dlhu a uznaním záväzku a prostredníctvom príslušnej judikatúry analyzuje platnú právnu úpravu týchto zabezpečovacích prostriedkov. Súčasne poukazuje na nedostatky v právnej úprave uznania dlhu a uznania záväzku a navrhuje vhodné riešenia na odstránenie týchto nedostatkov. Na niektorých miestach je priblížená aj nová česká právna úprava týchto právnych inštitútov.
Uznanie dlhu a uznanie záväzku
JUDr.
Anton
Ukropec
advokát
Úvod
Uskutočňovanie subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovo-právnych vzťahov je často zabezpečované právnymi inštitútmi, ktoré sa označujú ako zabezpečovacie prostriedky. Ich cieľom je posilniť právnu pozíciu veriteľa voči dlžníkovi vo vzťahu k riadnemu a včasnému splneniu právnej povinnosti dlžníkom. Táto zabezpečovacia funkcia núti dlžníka plniť právne povinnosti vyplývajúce z určitého záväzkovo-právneho vzťahu a v prípade ich nesplnenia v plnom rozsahu alebo v stanovej dobe nastupuje uhradzovacia funkcia spočívajúca v práve veriteľa realizovať uspokojenie svojej pohľadávky subsidiárne.1) Občiansky zákonník2) (ďalej aj "OZ") upravuje v ustanoveniach § 544 až 558 zabezpečovacie prostriedky, spomedzi ktorých možno spomenúť najmä zmluvnú pokutu, ručenie, záložné právo. Ako posledný zabezpečovací prostriedok upravuje uznanie dlhu v ustanovení § 558 OZ, ktorého právna úprava sa obmedzuje len na dve vety. Prirodzene nie je nevyhnutné, aby každý právny inštitút bol upravený absolútne podrobne, každému ustanoveniu zákona má byť však venovaná náležitá pozornosť zo strany zákonodarcu, a to nielen pokiaľ ide o jeho rozsah, ale aj vo vzťahu k precíznosti používaných pojmov. Naproti tomu je právna úprava uznania záväzku ako obdobného zabezpečovacieho prostriedku obsiahnutá v Obchodnom zákonníku3) (ďalej aj "OBZ") podrobnejšia. Táto právna úprava je zároveň komplexná, a preto sa v obchodnoprávnych vzťahoch nebude postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich uznanie dlhu, a to ani subsidiárne.4) To platí aj v prípade, ak dlžník uzná svoj záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúci zo vzťahu medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.5)
Medzi uznaním dlhu podľa § 588 OZ a uznaním záväzku podľa § 323 OBZ nie je podstatný rozdiel a oba tieto právne prostriedky slúžia na zabezpečenie záväzku.6) Napriek tomu existujú v ich úprave určité rozdiely, pričom posúdenie, ktorá z týchto právnych úprav je výhodnejšia pre veriteľa, je otázne, keďže každá z týchto úprav poskytuje veriteľovi určitú výhodu. Napríklad uznaním dlhu podľa § 558 OZ začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov, a to aj opakovane, čo je pre veriteľa výhodnejšie ako v prípade uznania záväzku podľa § 323 OBZ, podľa ktorého uznaním záväzku začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 4 rokov, pričom Obchodný zákonník v ustanovení § 408 celkovú dĺžku premlčacej doby obmedzuje. Aj uznanie záväzku podľa § 323 OBZ môže byť pre veriteľa výhodné, ak ide napríklad o možnosť konkludentného uznania záväzku, čo na druhej strane Občiansky zákonník neumožňuje, a keďže úprava uznania dlhu je kogentná, nie je prípustné stanoviť možnosť konkludentného uznania dlhu ani dohodou zmluvných strán.
Uznanie dlhu, resp. záväzku je právom dlžníka, nie jeho povinnosťou.7) Nie je možné za uznanie dlhu považovať nečinnosť jednej zo zmluvných strán, a to ani v prípade, ak sa na tom v zmluve dohodli.8)K tejto skutočnosti sa vyjadril aj Najvyšší súd ČR, podľa ktorého: "
názor dovolateľky, že žalovaná fakturované sumy uznala tým, že ich v zmysle Všeobecných obchodných podmienok nereklamovala, a teda s vyúčtovaním súhlasila, nie je správny už z toho dôvodu, že právna úprava uznania záväzku v ustanovení § 323 OBZ je kogentná, a strany si preto nemôžu dohodnúť odchylnú úpravu.
"9)Z historického hľadiska právna úprava uznania dlhu nebola výslovne obsiahnutá vo Všeobecnom občianskom zákonníku z roku 1811, napriek tomu však niektoré dôsledky uznania dlhu tento zákon upravoval.10) Občiansky zákonník z roku 195011) už výslovne upravil uznanie dlhu, pričom v súčasnosti platný Občiansky zákonník v pôvodnom z