Veriteľ môže odpustiť dlh niektorým alebo všetkým solidárnymdlžníkomalebo len jednému z nich. V prvom prípade by mala táto dohoda určiť, ktorý zo solidárnych dlžníkov je zbavený dlhu a v akom rozsahu. V druhom prípade vzniká otázka, či a v akom rozsahu sa budú účinky tejto dohody vzťahovať na oslobodeného dlžníka a neoslobodených dlžníkov. Túto otázku riešia národné právne úpravy tak, že s odpustením dlhu jednému solidárnemu dlžníkovi spájajú subjektívne, objektívne alebo obmedzené objektívne účinky. V príspevku sa autor pokúša nájsť odpovede na uvedené otázky aj z hľadiska slovenského súkromného práva.
The creditor can release from the debt several or all solidary debtors or only one of them. In the first two cases, agreement should determine which of the solidary debtors are discharged and to what extent. In the latter case, the question arises as to whether and to what extent the effects of this agreement will apply to the discharged debtor and to the non-discharged debtors. National legislations solve the release of debt agreed upon with one solidary debtor by introducing the complete discharging of contracting debtor or all other debtors or partial discharging of the remaining debtors. In the article, the author tries to find the answers to these questions from the point of view of the Slovak private law.
FEKETE, I.: Odpustenie dlhu solidárnemu dlžníkovi; Justičná revue, 73, 2021, č. 2, s. 153 - 173.
Právnym dôvodom pre oslobodenie dlžníka od dlhu je v našom právnom poriadku dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že sa veriteľ vzdáva voči dlžníkovi svojho práva alebo že mu dlh odpúšťa (pozri § 574 Občianskeho zákonníka-ďalej aj "OZ"). V prípade pasívnej solidarity môže takú dohodu s veriteľom uzavrieť jeden dlžník, viacerí alebo všetci dlžníci. Dohoda o odpustení dlhu môže mať v takom prípade rôzne právne účinky, ktoré závisia od prejavu vôle zmluvných strán a v niektorých prípadoch tieto účinky výslovne predvída zákonná úprava. Viaceré národné právne úpravy sa pokúšajú odpustenie dlhu jednému solidárnemu dlžníkovi riešiť tak, že dohode o odpustenídlhu pripisujú buď subjektívne, objektívne alebo obmedzené objektívne účinky.
1)
V tých právnych poriadkoch, ktoré daný problém neriešia výslovnou právnou úpravou (ak je to v slovenskom práve), musí odpoveď na už uvedené otázky dať teória občianskeho práva.
Odpustenie dlhu niektorému zo solidárnych dlžníkov
Rímske právo poznalo dve formy odpustenia dlhu. Veriteľ mohol na základe formálnej dohody s jedným solidárnym dlžníkom zbaviť dlhu všetkých solidárnych dlžníkov
(acceptilatio).
2)
Ak veriteľ chcel dlhu zbaviť iba jedného solidárneho dlžníka, a právo voči ostatným dlžníkom si ponechať, mohol tak urobiť na základe neformálnej dohody s ním, že svoju pohľadávku voči nemu nebude uplatňovať
(pactum do non petendo).
3)
Touto dohodou sa veriteľ mohol zaviazať k tomu, že svoju pohľadávku voči dlžníkovi nebude uplatňovať žalobou, a pokiaľ by tak aj urobil, dlžníkovi bola priznaná obrana prostredníctvom osobnej námietky
exceptio pacti de non petendo.
4)
Klasické rímske právo začalo rozlišovať medzi dvoma formami uvedenej dohody. Dohoda o vzdaní sa práva mohla byť uzavretá buď s osobným účinkom vo vzťahu ku konkrétnemu solidárnemu dlžníkovi
(pactum de non petendo in personam)
alebo s účinkom pre všetkých solidárnych dlžníkov
(pactum de non petendo in rem).
5)
Princípy rímskeho práva vo vzťahu k
pactum de non petendo
si osvojilo aj spoločné právo
(ius commune),
ktoré začalo rozlišovať medzi koreálnymi a solidárnymi záväzkami. V prípade koreálnych záväkov, ktoré podľa nemeckej pandektnej vedy (Ribbentrop, Keller) predstavovali jeden záväzkový vzťah (teória jednoty záväzku), individuálne odpustenie dlhu bolo možné dosiahnuť iba prostredníctvom
pactum de non petendo in personam.
Odpustenie dlhu na základe
pactum de non petendo in rem
malo za následok, že na základe takéhoto dojednania urobeného iba s jedným solidárnym dlžníkom boli dlhu zbavení všetci dlžníci.
6)
Dnes sú tieto princípy aj vo vzťahu k solidárnym záväzkom (teória plurality záväzkov) akceptované nielen vo viacerých kontinentálnych právnych poriadkoch,
7)
ale prostredníctvom súdnych precedensov platia aj v anglosaskom
common law.
8)
Vychádzajúc z princípu autonómie zmluvnej vôle, ktorý platí v súčasnom kontinentálnom súkromnom práve, majú zmluvné strany voľnosť dohodnúť sa na akomkoľvek spôsobe odpustenia dlhu. V tých právnych poriadkoch, ktoré v prípade solidarity dlžníkov umožňujú celkové alebo čiastočné odpustenie dlhu, sa môže veriteľ zaviazať k tomu, že solidárneho dlžníka nebude žalovať. Tento inštitút známy ako
pactum de non petendo
znamená, že veriteľ nebude od konkrétneho dlžníka súdne vymáhať splnenie dlhu. Právnym následkom tejto dohody je vznik peremptórnej (zrušovacej) námietky, ktorá veriteľovi nastálo zabráni v tom, aby bol svojou žalobou úspešný proti oslobodenému dlžníkovi. V skutočnosti však
pactum de non petendo
neznamená hmotnoprávne odpustenie dlhu, ale ide iba o vzdanie sa práva na podanie súdnej žaloby
(remise des poursuites).
V dôsledku toho zostáva pôvodná pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi ako hmotnoprávny inštitút nedotknutá. To má ten právny následok, že veriteľ môže síce od ostatných dlžníkov požadovať celé plnenie, ale títo môžu oslobodeného dlžníka postihovať regresom bez ohľadu na existenciu uvedenej dohody.
9)
Právne dokumenty smerujúce k unifikácii súkromného práva, najmä Princípy európskeho zmluvného práva (PECL), Princípy medzinárodných obchodných zmlúv (PICC) a Návrh spoločného referenčného rámca (DCFR), si rovnako osvojili názor, že zmluvné strany majú voľnosť dohodnúť sa na odpustení dlhu pre všetkých dlžníkov bez toho, aby v tomto smere zaviedli presné pravidlá (pozri tiež komentár v bode A. k čl. III.-4:109 DCFR). Takáto úprava nie je samozrejmosťou v tých právnych poriadkoch, ktoré k celkovému odpusteniu dlhu vyžadujú výslovnú dohodu medzi veriteľom a všetkými solidárnymi dlžníkmi.
Alternatívne scenáre odpustenia dlhu niektorému zo solidárnych dlžníkov
Právne účinky odpustenia dlhu (vzdania sa práva) vo vzťahu k pasívnej solidarite patria medzi najspornejšie a teoreticky najzložitejšie otázky záväzkového práva. Je to tak preto, že dohoda o odpustení dlhu zasahuje nielen do právneho vzťahu medzi veriteľom a solidárnymi dlžníkmi (veriteľsko-dlžnícky pomer), ale súčasne aj do právnych pomerov medzi solidárnymi dlžníkmi (spoludlžnícky pomer). Bez existencie vnútorného pomeru medzi spoludlžníkmi by odpustenie dlhu nemalo spôsobovať väčšie problémy. K tomuto názoru vedie jednoduchá úvaha: ak veriteľ môže uplatnením pohľadávky zaťažiť ktoréhokoľvek dlžníka v prospech ostatných spoludlžníkov, potom môže ktoréhokoľvek z nich oslobodiť na ťarchu ostatných spoludlžníkov. Tým sme však nedali, pravda, odpoveď na otázku, ako sa odpustenie dlhu niektorému zo spoludlžníkov prejaví vo vnútornom spoludlžníckom vzťahu, ak takýto vzťah medzi spoludlžníkmi skutočne existuje.
Ak medzi dlžníkmi existuje spoludlžnícky pomer, sú viaceré možnosti, ako môže odpustenie dlhu jednému solidárnemu dlžníkovi ovplyvniť právne postavenie ostatných dlžníkov. Predpokladajme existenciu pasívnej solidarity, pri ktorej sú solidárni dlžníci D1, D2 a D3 spoločne a nerozdielne zaviazaní uhradiť dlh vo výške 3 000 eur, a že vo vnútornom pomere je podiel každého z týchto dlžníkov na spoločnom dlhu rovnaký (nominálna výška každého podielu je 1 000 eur). Do úvahy prichádzajú nasledovné scenáre:
a)
definitívne odpustenie dlhu všetkým dlžníkom;
b)
odpustenie dlhu jednému zo solidárnych dlžníkov s tým, že dlhu nie sú zbavení ostatní dlžníci a voči oslobodenému dlžníkovi nemôžu spoludlžníci uplatniť regresné právo;
c)
odpustenie dlhu jednému zo solidárnych dlžníkov s tým, že dlhu nie sú síce zbavení ostatní dlžníci, avšak tí môžu voči oslobodenému dlžníkovi uplatniť regresné právo;
d)
odpustenie dlhu jednému zo solidárnych dlžníkov s tým, že o podiel tohto dlžníka sa zníži celková výška dlhu.
Ad a) Dohoda medzi veriteľom a jedným zo solidárnych dlžníkov, podľa ktorej veriteľ nebude dlh vymáhať ani od ostatných dlžníkov, má ten právny účinok, že dlhu sú zbavení všetci dlžníci. Aj keby medzi spoludlžníkmi existoval vnútorný pomer, otázka možného vzájomného vysporiadania (regresné právo) medzi dlžníkmi je bezpredmetná.
Ad b) Druhou možnosťou je, že dlžník, ktorému veriteľ odpustí dlh, je zbavený nielen dlhu voči veriteľovi, ale aj regresnej pohľadávky zo strany svojich spoludlžníkov, ktorí však budú v nezmenenom rozsahu zodpovedať za splnenie celého dlhu. Ak napr. veriteľ odpustil D1 dlh, môže dlh v plnej výške (3 000 eur) vymáhať od D2, ktorý môže následne uplatniť regresnú pohľadávku voči D3, nie však voči D1. Právnym následkom takéhoto odpustenia dlhu je, že sa zvýšia podiely D2 a D3 z 1 000 na 1 500 eur, a preto D2 môže po splnení dlhu uplatniť regres proti D3 vo výške 1 500 eur. V rovine zmluvných záväzkov nemôže takýto právny stav nastať bez toho, aby sa na dohode s veriteľom nezúčastnili všetci solidárni dlžníci. Je to tak preto, že pôvodné podiely solidárnych dlžníkov na dlhu nem