Verejný záujem v autorskom práve. Výnimky a obmedzenia - reštriktívne?

The aim of this paper is first, to point out, in our opinion incorrect, autor-centric wave of restrictivism concerning the interpretation of copyright exceptions and limitations, and also illustrate its conflict with public interest in the copyright law. Second aim is to illuminate several existing internal and external legal instruments that can help the courts to rectify lot of these conflicting situations and thus defend the public interest. Third and last aim is to propose, within current Union law framework, the most flexible provisions for expected new Slovak Copyright Act.

Autorské právo je v posledných rokoch poznamenané exponenciálnym prírastkom ochrany. Tá rastie nielen do "výšky" (predĺženie doby ochrany), ale aj do "šírky" (rozsah práv) a "hĺbky" (rozsah ich vymožiteľnosti). Táto priberajúca figúra sa stáva čoraz ťarbavejšou a pokiaľ ide o rešpektovanie verejného záujmu, možno ju dokonca niekedy označiť až za povestného slona v porceláne. V mnohých zadokumentovaných prípadoch totiž autorské právo nekontrolovane škrtí inovácie alebo paradoxne tvorivosť na úkor spoločnosti, či dokonca na úkor autorov samotných. No a zatiaľ čo majetková ochrana autorov rok čo rok robustnie, verejný záujem spoločnosti v autorskom práve, stelesnený aj vo forme výnimiek a obmedzení z autorského práva, sa čoraz viac zanedbáva. Nečudo potom, že aplikácia autorského práva neraz vedie k absurdným záverom. Paradoxne, k tomuto stavu negatívne prispieva aj domáca, česká a slovenská, právna spisba, ktorá často nekriticky presadzuje vlnu reštriktivizmu, pokiaľ ide o limity práv autora. Akoby táto ochrana nebola poskytovaná autorom v spoločenskom kontexte a v rovine podústavnej. K odbornej, ale aj laickej verejnosti sa tak často dostáva skôr deformovaná autorskocentrická interpretácia.

Predstavme si svet vyhľadávania na internete, kde každý majiteľ webovej stránky musí dať najprv súhlas na indexáciu jeho stránky. Aj taký by bol svet v 21. storočí podľa striktnej aplikácie slovenského alebo českého autorského zákona.¹⁾ Našťastie dnes len málokto inovuje podľa toho, čo mu dovoľuje autorský zákon. Kľúčovým problémom dnešnej doby sa v autorskom práve stali výnimky a obmedzenia autorského práva, ktoré sa súdy snažia interpretovať tak, aby zodpovedali potrebám doby. Tie sú v autorských zákonoch upravené vo forme tzv. zákonných licencií, ktoré umožňujú použitie diela bez súhlasu, resp. aj napriek nesúhlasu autora. V niektorých prípadoch má však autor nárok na odmenu. Ich všeobecným Sú to teda ustanovenia, ktoré navzájom pomerujú záujmy autora a spoločnosti.

Medzinárodným rámcom všetkých výnimiek a obmedzení autorského práva je tzv. trojkrokový test. Prvýkrát bol predstavený Štokholmským protokolom (1967) k Bernskej úniovej zmluve, pričom v mierne modifikovanom znení ho v súčasnosti môžeme nájsť vo veľkom množstve medzinárodných, úniových, ale i národných prameňov práva, vrátane TRIPS-u.³⁾ Trojkrokový test sa stal medzinárodným rámcom, v ktorom môžu štáty Bernskej únie a Svetovej obchodnej organizácie (WTO) upravovať svoje vlastné výnimky a obmedzenia autorského práva.

V kontinentálnom systéme sa historicky vyvinul rigidný systém katalógových zákonných licencií, ktorý spočíva v ich taxatívnom výpočte priamo v zákone. Hovoríme o aj formálnych podmienkach (skutkových podstatách). Spojené štáty americké prijali okrem kazuistických zákonných licencií i tzv. koncept "fair use". Ide o ustanovenie amerického autorského zákona,⁴⁾ ktoré demonštratívne stanovuje štyri faktory podmieňujúce ochranu pred porušením autorského práva.⁵⁾ V podstate ide o detailnejšie (konkrétnejšie) rozpracovanie Bernského trojkrokového testu. Medzinárodný trojkrokový test obsiahnutý v TRIPS-e alebo Bernskej úniovej zmluve a jeho interpretáciu treba ale všeobecne odlišovať od úniového alebo vnútroštátneho trojkrokového testu, keďže , ktorá musí vzhľadom na svoj multinárodný rozmer plniť mierne odlišnú funkciu. Úniový trojkrokový test môže byť preto viac orientovaný na priamo európske hodnoty a tradíciu, a tým aj teoreticky užšie konštruovaný ako ten medzinárodný.

V roku 2001 bola v EÚ prijatá tzv. informačná smernica (ďalej aj "Smernica"),⁶⁾ ktorá zakotvila popri uzatvorenom katalógu prípustných zákonných licencií (čl. 5(1) a čl. 5(2)) aj vlastný trojkrokový test. Ten niektoré štáty prevzali do vnútroštátnych úprav, kým ostatné nie.⁷⁾ Tým došlo ako dôsledok úniového práva k závažnej paradigmatickej zmene. Kým medzinárodný trojkrokový test obmedzoval členské štáty pri tvorbe nových výnimiek a obmedzení v rámci zákonodarstva, za prekročenie, za ktoré zodpovedal štát (napr. voči WTO), úniový trojkrokový test začal obmedzovať aplikáciu existujúcich vnútroštátnych výnimiek a obmedzení priamo na vnútroštátnej úrovni.⁸⁾ Cieľom úniového trojkrokového testu (čl. 5(5)) bolo totiž obmedziť slobodu členských štátov pri transponovaní stroho upraveného katalógu informačnej smernice. Z tohto dôvodu Ako dôsledok eurokonformného výkladu totiž bude musieť súd každého štátu v prípade pochybnosti zisťovať, či vnútroštátna transpozícia niektorej zo zákonných licencií ešte vyhovuje úniovému trojkrokovému testu (pozri napr. C-145/10 a prebiehajúce konania C-435/12, C-314/12, C-117/13 a C-201/13). Trojkrokový test je tak v konečnom dôsledku adresovaný aj súdom (nie len zákonodarcovi), a preto v zásade každú katalógovú zákonnú výnimku či obmedzenie bude nutné vykladať eurokonformne, t.j. v súlade s ním. Výnimkou je iba zákonná licencia pre dočasnú rozmnoženinu, ktorá podľa názoru Súdneho dvora EÚ vyjadreného v II. C-302/10 (bod 57) tomuto testu nepodlieha, keďže je pomerne podrobná už na úniovej úrovni.⁹⁾

Rámec informačnej smernice je neflexibilný model prinášajúci množstvo právnej neistoty. je preto, že zavádza uzatvorený výpočet prípadov kategórií, pre ktoré môže členský štát EÚ zaviesť vnútroštátne výnimky z práv autora. Vytvárajúci množstvo , pretože podrobuje každú z výnimiek ešte veľmi všeobecnému a vágnemu trojkrokovému testu. Aby toho nebolo málo, súčasne panuje (aj vďaka SDEÚ) silné presvedčenie, že výnimky a obmedzenia autorských práv je nutné vykladať striktne reštriktívne. Taktiež, že prísne reštriktívne je nutné vykladať aj kroky trojkrokového testu.

Situácia je teda taká, že materiálna podmienka (úniový alebo národný trojkrokový test) pôsobí zužujúco. Ak teda v konkrétnom prípade vyhovieme formálnej podmienke (dohľadáme zákonnú licenciu), ale nevyhovieme materiálnej (neprejdeme testom), má sa za to, že došlo k porušeniu autorského práva, hoci by nás inak znenie zákonnej licencie "podržalo".¹⁰⁾ Napríklad, ak si sťahujeme hudbu zo zjavne nelegálnych on-line zdrojov síce navonok naplňujeme skutkovú podstatu zákonnej licencie pre tzv. osobné rozmnoženiny, stále môže dôjsť k porušeniu autorského práva, ak daná skutková situácia "neprejde" trojkrokovým testom.¹¹⁾ Súčasne sa literatúra nepriamo svojim reštriktivizmom vyslovuje za to, že formálna podmienka je materiálnej podmienky. Inými slovami, že bez existencie zákonnej licencie nemožno hľadať riešenie v trojkrokovom teste. Materiálna podmienka (trojkrokový test) teda ako záchytná sieť zákonom nepodchytených prípadov (t.j. ako akási generálna klauzula typu "fair use"). A keďže zoznam výnimiek obsiahnutý v informačnej smernici nedovoľuje členským štátom zachovávať alebo zavádzať výnimky, ktoré nie sú zahrnuté do zoznamu,¹²⁾ celoeurópsky systém "zamrzol" už priamo na úniovej úrovni. Navyše, mnoho štátov, vrátane Slovenska, nevyužilo ani celkovo dostupnú kapacitu poskytnutú úniovým právom (napr. nezavedenie zákonnej licencie pre paródiu, úzke chápanie citačnej licencie a pod.).

Zhrnutím teda možno súčasný rámec výnimiek a obmedzení platiaci pre Slovensko sumarizovať nasledovne. Slovensko je ako štát viazané medzinárodnými zmluvami, podľa ktorých nesmie vnútroštátne zákonodarstvo obsahovať také zákonné licencie, ktoré sú v rozpore s medzinárodným trojkrokovým testom. Porušenie tohto zákazu môže viesť k porušeniu Bernského dohovoru, ale najmä TRIPS-u. Z uvedených práve posledný obsahuje silné sankčné mechanizmy, ktoré možno proti Slovenskej republike v prípade nesúladu uplatniť. Slovensko a jeho orgány verejnej moci sú ďalej viazané uzatvoreným tematickým katalógom zákonných licencií obsiahnutým v informačnej smernici, ktoré pre Slovensko, okrem jednej výnimky,¹³⁾ nie sú vôbec povinné. Konkrétna implementácia týchto zákonných licencií je ďalej podriadená úniovému trojkrokovému testu a limitom tematického katalógu, z rámca ktorého nemôžu vnútroštátne úpravy využívajúce voľbu zákonných licencií vykročiť. Zisťovanie obsahu trojkrokového testu a súladnosti vnútroštátnej úpravy je možné predovšetkým prostredníctvomprejudiciálnych otázok pre