Technická tvorba a právo na Slovensku v premenách šiestich desaťročí.

Právne aspekty technickej tvorby v politicko-ckonomických a sociálnych súvislostiach s osobitným zameraním na ochranu vynálezov a ich využívanie v národnom hospodárstve. Po roku 1948 došlo v Československu k zásadnému odklonu od kapitalistického systému výlučnej ochrany vynálezov na základe udelenia "patentu"; podľa sovietskeho vzoru sa zaviedla nevýlučná formy právnej ochrany vynálezov "autorským osvedčením", na základe ktorého sa vynálezy stávali súčasťou "národného majetku". Po roku 1989 došlo k obnoveniu výlučnej formy ochrany vynálezov na základe patentu a vynálezy chránené "autorským osvedčením" sa stali súčasťou privatizácie národného majetku.

 Dve motta 
 
 "Nezabúdajme, že iba technici umožnili pravú demokraciu. Veď nielenže
  uľahčujú ľuďom prácu, ale sprístupňujú širokej verejnosti aj diela
  najlepších mysliteľov a umelcov, ktoré boli donedávna privilégiom
  vyšších tried."
                                                       lbert Einstein 
 
 
 "O, požehnané to boli časy, čo nepoznali príšernú besnotu oných
  prekliatych delostreleckých nástrojov, ktorých vynálezca tuším v
  pekle dosiahol odmenu za svoj diabolský vynález! Vďaka nemu nicotná
  a zbabelá ruka vyhasí život udatnému rytierovi."
 
                                    Miguel de Cervantes (Don Quijote)

Ctené auditórium!

Potešilo ma vaše pozvanie, ktoré je prejavom záujmu odbornej technickej sféry o právne otázky technickej tvorby. Myslím, že technici azda viac ako ktorákoľvek iná profesia si uvedomujú, ako sme v každej tvorivej činnosti závislí od svojich predchodcov, aké nutné je v každom odbore tvorby poznanie už skôr vytvoreného, vyriešeného, nadväzovanie na skôr vytvorené, vyriešené, a vlastnou tvorivou činnosťou jeho ďalšie rozvíjanie, v konečnom dôsledku teda vnášanie do života spoločnosti a jej individuálnych členov ešte novších vedeckých poznatkov a technických riešení, ale takisto umeleckých diel a umeleckých výkonov, ktoré sú chránené na základe práv duševného vlastníctva.

Nepredpokladám, že v časovom rozsahu tejto prednášky na pôde fakulty technického zamerania sa odo mňa očakáva, že budem venovať pozornosť príliš špecializovaným praktickým otázkam, ktoré sú doménou najmä patentových zástupcov, resp. odborných kurzov organizovaných ku konkrétnym praktickým témam najmä Úradom priemyselného vlastníctva SR, alebo aj súkromnými vzdelávacími agentúrami. Svoju prednášku chápem ako "úvod" do rozvíjania dlhodobejšej a v prvom rade viacodborovej diskusie, ktorá je na Slovensku naliehavo potrebná. Nemá totiž iba aspekty, ale aj celý rad iných. Zdôrazniť chcem najmä aj a teda, samozrejme, aj súvislosti svojej dnešnej témy, ktorú som "na začiatok" nazval takto celkom všeobecne. Uvažoval som nad mottom prednášky a vynoril sa mi celý rad tematicky vhodných myšlienok. Napokon som sa rozhodol pre uvedené dve, v ktorých sa odzrkadľuje kontrast medzi "pozitívnym" a "negatívnym", ktoré vychádza z technickej tvorby. Na rozdiel od vedeckej tvorby, vedeckého poznania, ktoré je neutrálne, o technickej tvorbe to neplatí, aj keď som to tiež počul tvrdiť. Už konkrétne zameranie technického vývoja, konkrétna objednávka na technické riešenie problému, totiž môžu priamo smerovať, a veľmi často aj smerujú, nielen k "dobru", ale aj ku "zlu", a teda určujú aj hodnotové zakotvenie ďalšieho spoločenského pôsobenia výsledku technickej tvorby v "dobre" alebo v "zle".¹⁾

Vo februári toho roku si mnohí bolestne pripomenuli, že pred 60-timi rokmi sa v Československu uskutočnil komunistický prevrat, a v nasledujúcom roku si pripomenieme 20 rokov od vzrušených dní a týždňov, v ktorých sa vtedajšia československá spoločnosť akoby "nežne" úplne radikálne rozišla so svojou 40-ročnou minulosťou, nazývanou dnes bežne spravidla už len slovom "totalitná"; práve v strede medzi nimi "leží" rok 1968 aj s jeho "jarným oteplením"...

Charakterizovať iba Jedným slovom" obdobie života dvoch generácií - v obraznom porovnaní, práve toľko rokov, koľko Izraeliti pod vedením Mojžiša prežili po úniku z Egypta "na púšti" - však môže byť iba zjednodušenou a nepresnou "skratkou". Najmä "pokročilejšej strednej generácii" nemožno uprieť aj právo porovnávať, keďže táto generácia už vo veku zrelom spoločenskej reflexie prežila v predchádzajúcom režime prinajmenšom rovnako dlhý čas, aký dnes predstavuje takmer 20-ročné obdobie transformácie našej spoločnosti po roku 1989.

Túto tak často pripomínanú, ale v praktickom živote tak málo rešpektovanú múdrosť a skúsenosť, pokladám za správne pripomenúť hneď na začiatku svojho príspevku - aj s dodatkom

(O Machiavellim a machiavellismu. Právnik, 1969, č. 5, s. 287)

Vidíme mnoho pozitívneho, čo priniesol ponovembrový vývoj. Vidíme však aj veľa negatívneho, o čom sme asi nemohli ani tušiť, že príde. Ponovembrová špirála nesmiernej dynamiky spoločenského vývoja sa po dlhých desaťročiach našej izolovanosti od západnej Európy a v spoločenských vedách aj stagnácie myslenia pod kontrolou vládnucej ideológie začala od prvých rokov transformácie po roku 1989 roztáčať neuveriteľne rýchlym tempom. A i po toľkých rokoch naďalej naberá nové obrátky a nové dimenzie.

Napriek všeličomu, čo u premýšľajúcich môže navodzovať dosť pesimistické nálady, úprimne sa usilujem hľadieť na dianie okolo nás síce bez "ružových okuliarov", ale napriek tomu optimisticky. Pravda, optimizmus bez racionálnej podpory kritickým intelektom sa môže zvrtnúť na sebaklam, po ktorom by skôr-neskôr muselo prísť opäť len bolestné precitnutie.²⁾ Preto "historické poučenie" pokladám na úvod za veľmi dôležité.

Tému technickej tvorby v historickom právnom kontexte zařadím najskôr do jej Tu ale nemožno začať od roku 1989. Práve so zreteľom na mnohé neblahé následky, ktoré dnes pociťujeme, musí sa začať od roku 1948.³⁾ Iba na porovnaní toho, aký smer sa našej technickej tvorbe vytýčil a reguloval aj právnymi normami po roku 1948 a kam dospel bezprostredne pred rokom 1989, s tým, aký smer sa jej vytýčil po roku 1989 a kam dospel po