Technická tvorba a právo na Slovensku v premenách šiestich
desaťročí.
Prof. JUDr.
Ján
Švidroň
CSc.
riaditeľ Ústavu práva duševného vlastníctva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
v Trnave, vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV v odbore občianske právo. Prednáška na tému
Technická tvorba a právo sa uskutočnila dňa 22. mája 2008 na Matcriálovotcchnnologickej fakulte
Slovenskej technickej univerzity v Trnave na pozvanie jej dekana prof. Dr. Ing. Olivera Moravčíka,
PhD. a jeho spolupracovníkov k vybranej téme pre pedagógov uvedenej fakulty. Tuje uverejnená len s
niekoľkými doplneniami a rozšírená o poznámkový aparát. Autorove ďalšie príspevky do medziodborovej
diskusie sú uverejnené na: http://www.jsn.sk.
ŠVIDRON, J.: Technická tvorba a právo na Slovensku v premenách šiestich
desaťročí. Právny obzor, 91, 2008, č. 4, s. 283 - 301.
Právne aspekty technickej tvorby v politicko-ckonomických a sociálnych súvislostiach s
osobitným zameraním na ochranu vynálezov a ich využívanie v národnom hospodárstve. Po roku 1948
došlo v Československu k zásadnému odklonu od kapitalistického systému výlučnej ochrany vynálezov na
základe udelenia "patentu"; podľa sovietskeho vzoru sa zaviedla nevýlučná formy právnej ochrany
vynálezov "autorským osvedčením", na základe ktorého sa vynálezy stávali súčasťou "národného
majetku". Po roku 1989 došlo k obnoveniu výlučnej formy ochrany vynálezov na základe patentu a
vynálezy chránené "autorským osvedčením" sa stali súčasťou privatizácie národného
majetku.
Dve motta
"Nezabúdajme, že iba technici umožnili pravú demokraciu. Veď nielenže
uľahčujú ľuďom prácu, ale sprístupňujú širokej verejnosti aj diela
najlepších mysliteľov a umelcov, ktoré boli donedávna privilégiom
vyšších tried."
lbert Einstein
"O, požehnané to boli časy, čo nepoznali príšernú besnotu oných
prekliatych delostreleckých nástrojov, ktorých vynálezca tuším v
pekle dosiahol odmenu za svoj diabolský vynález! Vďaka nemu nicotná
a zbabelá ruka vyhasí život udatnému rytierovi."
Miguel de Cervantes (Don Quijote)
Ctené auditórium!
Potešilo ma vaše pozvanie, ktoré je prejavom záujmu odbornej technickej sféry o právne
otázky technickej tvorby. Myslím, že technici azda viac ako ktorákoľvek iná profesia si uvedomujú,
ako sme v každej tvorivej činnosti závislí od svojich predchodcov, aké nutné je v každom odbore
tvorby poznanie už skôr vytvoreného, vyriešeného, nadväzovanie na skôr vytvorené, vyriešené, a
vlastnou tvorivou činnosťou jeho ďalšie rozvíjanie, v konečnom dôsledku teda vnášanie do života
spoločnosti a jej individuálnych členov ešte novších vedeckých poznatkov a technických riešení, ale
takisto umeleckých diel a umeleckých výkonov, ktoré sú chránené na základe práv duševného
vlastníctva.
Nepredpokladám, že v časovom rozsahu tejto prednášky na pôde fakulty technického zamerania
sa odo mňa očakáva, že budem venovať pozornosť príliš špecializovaným praktickým otázkam, ktoré sú
doménou najmä patentových zástupcov, resp. odborných kurzov organizovaných ku konkrétnym praktickým
témam najmä Úradom priemyselného vlastníctva SR, alebo aj súkromnými vzdelávacími agentúrami. Svoju
prednášku chápem ako "úvod" do rozvíjania dlhodobejšej a v prvom rade
koncepčne smerovanej,
viacodborovej diskusie, ktorá je na Slovensku naliehavo potrebná. Nemá totiž iba technické
aprávne
aspekty, ale aj celý rad iných. Zdôrazniť chcem najmä aj ekonomické, sociálne,
a
teda, samozrejme, aj politické
súvislosti svojej dnešnej témy, ktorú som "na začiatok" nazval
takto celkom všeobecne. Uvažoval som nad mottom prednášky a vynoril sa mi celý rad tematicky
vhodných myšlienok. Napokon som sa rozhodol pre uvedené dve, v ktorých sa odzrkadľuje kontrast medzi
"pozitívnym" a "negatívnym", ktoré vychádza z technickej tvorby. Na rozdiel od vedeckej tvorby,
vedeckého poznania, ktoré je neutrálne, o technickej tvorbe to neplatí, aj keď som to tiež počul
tvrdiť. Už konkrétne zameranie technického vývoja, konkrétna objednávka na technické riešenie
problému, totiž môžu priamo smerovať, a veľmi často aj smerujú, nielen k "dobru", ale aj ku "zlu", a
teda určujú aj hodnotové zakotvenie ďalšieho spoločenského pôsobenia výsledku technickej tvorby v
"dobre" alebo v "zle".1)Vo februári toho roku si mnohí bolestne pripomenuli, že pred 60-timi rokmi sa v
Československu uskutočnil komunistický prevrat, a v nasledujúcom roku si pripomenieme 20 rokov od
vzrušených dní a týždňov, v ktorých sa vtedajšia československá spoločnosť akoby "nežne" úplne
radikálne rozišla so svojou 40-ročnou minulosťou, nazývanou dnes bežne spravidla už len slovom
"totalitná"; práve v strede medzi nimi "leží" rok 1968 aj s jeho "jarným oteplením"...
Charakterizovať iba Jedným slovom" obdobie života dvoch generácií - v obraznom porovnaní,
práve toľko rokov, koľko Izraeliti pod vedením Mojžiša prežili po úniku z Egypta "na púšti" - však
môže byť iba zjednodušenou a nepresnou "skratkou". Najmä "pokročilejšej strednej generácii" nemožno
uprieť aj právo porovnávať, keďže táto generácia už vo veku zrelom spoločenskej reflexie prežila v
predchádzajúcom režime prinajmenšom rovnako dlhý čas, aký dnes predstavuje takmer 20-ročné obdobie
transformácie našej spoločnosti po roku 1989.
História vitae magistra!
Túto tak často pripomínanú, ale v praktickom živote tak
málo rešpektovanú múdrosť a skúsenosť, pokladám za správne pripomenúť hneď na začiatku svojho
príspevku - aj s dodatkom profesora Bohuša Tomsu:
Ak je správne, že história je vitae magistra, neplatí to len o tom, čo je v nej
pozitívne, ale i negatívne - nesprávne a škodlivé."
Vidíme mnoho pozitívneho, čo priniesol ponovembrový vývoj. Vidíme však aj veľa
negatívneho, o čom sme asi nemohli ani tušiť, že príde. Ponovembrová špirála nesmiernej dynamiky
spoločenského vývoja sa po dlhých desaťročiach našej izolovanosti od západnej Európy a v
spoločenských vedách aj stagnácie myslenia pod kontrolou vládnucej ideológie začala od prvých rokov
transformácie po roku 1989 roztáčať neuveriteľne rýchlym tempom. A i po toľkých rokoch naďalej
naberá nové obrátky a nové dimenzie.
Napriek všeličomu, čo u premýšľajúcich môže navodzovať dosť pesimistické nálady, úprimne
sa usilujem hľadieť na dianie okolo nás síce bez "ružových okuliarov", ale napriek tomu
optimisticky. Pravda, optimizmus bez racionálnej podpory kritickým intelektom sa môže zvrtnúť na
sebaklam, po ktorom by skôr-neskôr muselo prísť opäť len bolestné
precitnutie.2) Preto "historické poučenie" pokladám na úvod za veľmi
dôležité.
Tému technickej tvorby v historickom právnom kontexte zařadím najskôr do jej
politicko-
ekonomických súvislostí.
Tu ale nemožno začať od roku 1989. Práve so zreteľom na mnohé neblahé
následky, ktoré dnes pociťujeme, musí sa začať od roku 1948.3) Iba na
porovnaní toho, aký smer sa našej technickej tvorbe vytýčil a reguloval aj právnymi normami po roku
1948 a kam dospel bezprostredne pred rokom 1989, s tým, aký smer sa jej vytýčil po roku 1989 a kam
dospel po