K novej úprave kolektívnej správy v ruskom autorskom práve

The aim of the article is to provide an overview over most significant changes, which have brought the new legal regulation of collecting societies in the Russian copyright law entered into the force by adoption of the amendment of the Russian Civil Code. The article tries to stress out advantages as well as negatives of the new legal regulation and at the same time to compare it with the previous legal regulation regarding collecting societies in Russia. An important innovative element within the new regulation of collecting societies in Part IV of the Russian Civil Code is the distinction between accredited and non-accredited collecting societies. The former have a privileged status, but have to apply for accreditation, and are supervised by a special authority. The consequences and reach of that important distinction are discussed in the article as is the general legal status of collecting societies with respect to their members (the right owners) and also the work users in the relevant fields of exploitation of protected works.

Právo spoločností spravujúcich autorské a s nimi súvisiace práva (nem. Verwertungsgesellschaften), ktoré sa čoraz častejšie označujú pojmom "kolektívna správa autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom" (nem. kollektive Wahrnehmung von Urheberrechten und verwandten Schutzrechten"; po slovensky v tomto preklade ďalej len "organizácie kolektívnej správy"),¹⁾ sa v Európe vyznačuje protichodným vývojom. Na jednej strane vedú absolútne sporné aktivity Európskej komisie²⁾ k čiastočne veľmi dramatickému zmäkčeniu tradičných štruktúr práva a praxe organizácií kolektívnej správy týchto práv, ktoré doteraz v Európe pôsobili zásadne na národnej úrovni; na druhej strane mnohé štáty strednej a východnej Európy prijali pri prechode k demokracii a trhovému hospodárstvu pre oblasť kolektívnej správy veľmi moderné národné právne úpravy.³⁾

Okrem toho, typ čisto národnej úpravy práva organizácií kolektívnej správy bol vyslovene moderným spôsobom naposledy posilnený rakúskym zákonom o organizáciách kolektívnej správy z roku 2006;⁴⁾ možno ho použiť ako plnohodnotné porovnávacie meradlo pri analyzovaní a hodnotení novej úpravy práva organizácií kolektívnej správy v ruskom autorskom práve.

Pravda, z regulačno-technického hľadiska sa táto rakúska úprava odlišuje od väčšiny novovytvorených národných úprav nielen v strednej a východnej Európe, pokiaľ - v zmysle päťpilierového systému⁵⁾ - integrovali po dnešok túto oblasť práva väčšinou v rozsiahlom zákone upravujúcom samostatne autorské právo. Tento skôr technický aspekt možno síce spravidla zanedbať, avšak, ako bude ďalej uvedené, v ruskom autorskom práve zohráva istú rolu, pretože je s ním spojená nedostatočná regulačná prepojenosť.

Málo koherentným spôsobom⁶⁾ sa totiž ruské autorské právo naposledy stalo súčasťou Občianskeho zákonníka Ruskej federácie (ďalej "OZ RF") ako jeho Štvrtá časť,⁷⁾ venovaná výlučne duševnému vlastníctvu, s účinnosťou od 1. januára 2008. Autorské právo v širokom ponímaní (vrátane úpravy práv súvisiacich s autorským právom a kolektívnej správy) sa pritom nejaví ako azda viac či menej samostatná a vymedzená súčasť celkovej kodifikácie; napokon, táto časť zahŕňa aj všetky práva týkajúce sa priemyselnoprávnej ochrany vrátane procesnoprávnych aspektov.⁸⁾

Právna úprava autorského práva je navyše rozčlenená do troch kapitol.⁹⁾ Ide predovšetkým o Kapitolu 70 "Autorské právo" (), ktorá upravuje autorské právo v materiálnom zmysle (predmet, nositeľ, dĺžka trvania a obmedzenia autorského práva), ako aj časti týkajúce sa zmluvného autorského práva¹⁰⁾ a predpisy vzťahujúce sa na uplatňovanie práva;¹¹⁾ a potom je to Kapitola 71, venovaná právam súvisiacim s autorským právom ().

Okrem nich však už aj úvodná Kapitola 69 - "Všeobecné ustanovenia" () obsahuje dôležité časti týkajúce sa aj, resp. iba autorského práva;¹²⁾ v ich rámci napríklad úpravu náhrad za kopírovanie zvukových a obrazových záznamov na súkromné účely (Čl. 1245 OZ RF) a takisto úpravu činnosti organizácií kolektívnej správy (Čl. 1242 - 1244 OZ RF), ktorá je predmetom nášho záujmu. Keďže neexistuje žiadna jednotná kapitola upravujúca autorské právo v uvedenom širokom zmysle a práva súvisiace s autorským právom sú upravené v samostatnej kapitole, muselo byť právo organizácií kolektívnej správy, ako aj ďalšie otázky, ktoré sa rovnako týkajú oboch týchto čiastkových oblastí, upravené aj v Kapitole 69 - "Všeobecné ustanovenia". Nová úprava autorského práva v rámci Štvrtej časti OZ RF tak pozostáva z viacerých, viac či menej voľne súvisiacich jedno