Vzťah autorského práva a hospodárskej súťaže permanentný konflikt?

Analýza vzájomného vzťahu autorského práva a hospodárskej súťaže a otázok súvisiacich so všeobecnou aplikáciou oboch systémov ochrany. Príspevok sa zaoberá vzájomným vzťahom súťažného a autorského práva predovšetkým z hľadiska možného narušenia súťaže na trhu prostredníctvom dohôd obmedzujúcich súťaž, ako aj zneužívania dominantného postavenia, s dôrazom na oblasť komunitárncho práva.

Vzťah systému práv duševného vlastníctva, ktorého súčasťou sú aj autorské práva, a základných princípov fungovania hospodárskej súťaže sa na prvý pohľad vyznačuje permanentným konfliktom. Príčinou je zdanlivo rozdielna povaha cieľov, ktoré oba systémy ochrany sledujú. Cieľom súťažného práva, tak ako je zakotvený v zákone č. 136/2001 Z.z.,¹⁾ ako aj v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (v ďalšom texte skrátene ZES), je riadne fungovanie trhu, ochrana súťaže viacerých podnikateľov na trhu, ktorý sa dosahuje minimalizáciou určitých výlučných práv. Práva duševného vlastníctva sú zásadne práva výlučné a nositelia tohto zákonného monopolu väčšinou slobodne rozhodujú o tom, či ich využitie povolia tretím osobám. Toto priznanie výlučnej povahy právam na nehmotné statky však za určitých okolností môže viesť u ich majiteľa k vzniku monopolnej trhovej moci. Napriek týmto zdanlivo odlišným cieľom však vzťah oboch systémov ochrany nemožno považovať za protichodný, ale naopak, navzájom sa dopĺňajú a v určitom smere možno hovoriť o ich vzájomnej podmienenosti.²⁾ Oba systémy právnej ochrany totiž sledujú, aj keď každý inými prostriedkami, v istom prieniku aj rovnaký cieľ, ktorým je podpora inovácie, ekonomického rastu, súťaživosti a v dôsledku toho zlepšenie blahobytu konečného spotrebiteľa. Napriek tomu, že konečný cieľ systému ochrany práv k výsledkom tvorivej duševnej činnosti a systému ochrany pred zneužitím trhovej moci je v tomto zmysle spoločný a oba sa tak navzájom dopĺňajú, nemožno vylúčiť ani ich vzájomný stret. Ten nastane v situácii, ak sa výlučné právo, teda zákonom priznaný a chránený monopol na konkrétny predmet duševného vlastníctva, zmení na monopol trhový. Majiteľ predmetu duševného vlastníctva sa tak stane trhovým monopo listom s dominantným postavením a zároveň tak získa schopnosť, ktorá je typická pre každého nositeľa uvedeného postavenia, a to - vyjadrené v ekonomickej skratke - "poskytovať menej a požadovať viac". Podľa názoru Európskej komisie samotná možnosť byť veľký nieje hriech."³⁾

Výlučne trhový monopol alebo dominancia však nie sú samy osebe protiprávne. Uvedený stret nastane až vtedy, ak majiteľ predmetu duševného vlastníctva túto schopnosť zneužije a zdanlivo pod zámienku legitímneho využívania výsledkov svojej inovačnej činnosti pristúpi ku konaniu, ktoré bude v rozpore so záujmami, na ochranu ktorých je zamerané protimonopolné právo. Toto právo tak začne plniť svoju regulačnú funkciu a povedie k odňatiu toho, čo systém ochrany výsledkov tvorivej duševnej činnosti udeľuje.

Uvedený konflikt medzi oboma úpravami je ešte výraznejší v oblasti komunitárneho práva. V nej je totiž potrebné prekonávať nielen problém medzi výlučnosťou práva duševného vlastníctva a odstraňovaním výlučnosti v záujme voľnej hospodárskej súťaže, ale aj konflikt medzi cieľom prekonávať hranice členských štátov EU pri predaji tovarov či poskytovaní služieb najednej strane a územnej odlišnosti národných úprav práva duševného vlastníctva, v ktorom platí princíp teritoriality. V zmysle článku 14 ZES sa medzi členskými štátmi EU vytvára vnútorný trh, čiže priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Práva na predmety duševného vlastníctva však v sebe obsahujú exkluzivitu, ktorá môže predstavovať pre oblasť voľného pohybu tovarov, služieb a kapitálu určité nebezpečenstvo spočívajúce v monopole ich majiteľa udeliť územne obmedzený súhlas na využívanie predmetov týchto práv. V dôsledku toho sa právo duševného vlastníctva potenciálne mô