Úprava vzájomného vzťahu práva duševného vlastníctva a súťažného práva v slovenskom a českom právnom poriadku s dôrazom na oblasť zneužívania dominantného postavenia

Contribution deals with relationship between IPR´s and Competition Law in the legal order of both Slovak and Czech Republic. First part of the contribution deals with common questions related to mutual relationship between mentioned law disciplines. Second part aims to analyse the mutual relationship between IPR´s and Competition Law in Slovak legal order with main focus on abuse of dominant position as well as essential facility doctrine. The most significant case law of the Antimonopoly office of the Slovak Republic within this field are also being analysed within this part. Third part focuses on mutual relationship between IPR´s and Competition Law in Czech legal order, providing critical analyses of current stage of rules related to essential facility doctrine. The current stage of legal order is arousing question, whether the current legal position of owners of IP right according to Czech legal order is sufficient to protect their rights related to their ownership. Out of provided analyses is being seen, that Slovak as well as Czech legal order despite some problematic points are similar and fully harmonised with EU law. Fourth part aims to provide final conclusion and possible advices into the future, how the legal orders should deal with the interaction and relationship between both legal disciplines.

Na prvý pohľad sa vzťah práva duševného vlastníctva a hospodárskej súťaže aj v právnom poriadku SR vyznačuje permanentným konfliktom. Cieľom súťažného práva je ochrana súťaže viacerých podnikateľov na trhu, ktorý sa dosahuje minimalizáciou určitých výlučných práv. Práva duševného vlastníctva (ďalej ako "PDV") sú zásadne práva výlučné a nositelia tohto zákonného monopolu väčšinou slobodne rozhodujú o tom, či ich využitie povolia tretím osobám. Obe právne úpravy však sledujú spoločný cieľ, ich účelom je podpora inovácií, ekonomického rastu a v dôsledku toho zlepšenie blahobytu konečného spotrebiteľa.

Uvedený konflikt medzi oboma úpravami je ešte výraznejší v oblasti európskeho práva. V tejto oblasti je potrebné prekonávať nielen problém medzi výlučnosťou práva duševného vlastníctva a odstraňovaním výlučnosti v záujme voľnej hospodárskej súťaže, ale aj konflikt medzi cieľom prekonávania hraníc medzi členskými štátmi EÚ pri predaji tovarov či poskytovaní služieb na jednej strane a teritoriálnym obmedzením národných úprav práva duševného vlastníctva. Čl. 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ako "ZFEÚ")¹⁾ prikazuje zriadiť medzi členskými štátmi Európskej únie (ďalej ako "EÚ") vnútorný trh, čiže priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Práva na predmety duševného vlastníctva však v sebe obsahujú exkluzivitu, ktorá môže predstavovať pre oblasť voľného pohybu tovarov, služieb a kapitálu určité nebezpečenstvo, totiž monopol ich majiteľa udeliť územne obmedzený súhlas na využívanie predmetov týchto práv. V dôsledku toho sa právo duševného vlastníctva môže stať prostriedkom obmedzovania súťaže a prostriedkomna parceláciu trhu, ktorý v rámci EÚ obnovuje hranice medzi členskými štátmi. Aj napriek tejto teritorialite a nebezpečenstvu, ktoré z nej môže vyplývať, neexistuje ucelená úprava práva duševného vlastníctva v práve EÚ.²⁾

Vzťah súťažného práva a práva duševného vlastníctva sa riadi nasledujúcimi zásadami, ktoré sú platné tak z hľadiska európskeho práva, ako aj z pohľadu slovenskej právnej úpravy:

Platnú právnu úpr