Tvorivou duševnou činnosťou sa živí značná a stále narastajúca skupina obyvateľov Slovenska. Ako príklad môžeme uviesť spisovateľov, novinárov, scenáristov, režisérov, skladateľov, grafických dizajnérov, ilustrátorov, fotografov či programátorov. Spadá činnosť ľudí pôsobiacich v kreatívnom priemysle pod zákon o živnostenskom podnikaní? Je akákoľvek autorská činnosť výkonom slobodného povolania? Zdá sa však, že ekonomickej aktivite v týchto oblastiach nie je v odbornej právnickej literatúre venovaná dostatočná pozornosť. Naším cieľom je túto medzeru aspoň čiastočne vyplniť a skúsiť odpovedať na otázku, či autor ako fyzická osoba môže mať status podnikateľa.
AUTOR AKO PODNIKATEĽ
Mgr.
Daniela
Hlobíková
interná doktorandka, Katedra občianskeho a obchodného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
1. Vymedzenie pojmu "živnosť"
Právnu úpravu živnostenského podnikania možno nájsť v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "živnostenský zákon"). Živnosť je definovaná v § 2 ako sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Táto definícia však nie je úplná, a teda nie každá činnosť, ktorá spĺňa podmienky podľa § 2 živnostenského zákona, je živnosťou. V § 3 živnostenského zákona máme pomerne bohatý výpočet činností, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. S prihliadnutím na našu tému zameriame pozornosť len na tie, ktoré bezprostredne súvisia s autorskou činnosťou.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) bod 8 živnosťou nie je činnosť pri výkone povolania autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov.1) Takisto aj činnosť pri výkone povolania autorizovaných geodetov a kartografov je na základe § 3 ods. 1 písm. d) bod 9 vylúčená z pôsobnosti živnostenského zákona.2) Architekti aj kartografi pri svojej práci vytvárajú diela, ktoré sú chránené autorským právom. Okrem toho, živnosťou nie je ani činnosť organizácií kolektívnej správy, ktoré spravujú autorské práva na základe zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Autorský zákon").3)
Keďže regulácia týchto činností nie je zásadne problematická, nebudeme sa ňou podrobnejšie zaoberať. Organizácie kolektívnej správy nie sú podnikateľmi, keďže absencia účelu dosahovania zisku je ich základným definičným znakom. Kartograf i architekt ako zástupcovia regulovaných slobodných povolaní sú považovaní za podnikateľov ako osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Keď ďalej používame pojem "autor", nemáme na mysli autorizovaného architekta ani autorizovaného kartografa.
Z hľadiska našich ďalších úvah je kľúčovým § 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona, podľa ktorého živnosťou nie je
"využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady."
O toto ustanovenie sa opiera prevažujúci názor, že autorská činnosť vo všeobecnosti je slobodným povolaním vyňatým z pôsobnosti živnostenského zákona.4)2. Využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi ich pôvodcami
Živnostenský zákon síce prešiel mnohými zmenami, no definícia živnosti v § 2 vrátane jej negatívneho vymedzenia týkajúceho sa autorských činností v § 3 ods. 1 písm. b) je totožná už štvrťstoročie.5)
Jazykový výklad § 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona si vyžaduje rozloženie daného ustanovenia na tri časti, a to využitie, výsledky duševnej tvorivej činnosti chránené osobitnými zákonmi a pôvodca výsledkov duševnej tvorivej činnosti.
Slovo "využiť", resp. "využívať" je v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 z r. 2003 definované ako
"racionálne použiť vo svoj prospech"
a v Synonymickom slovníku slovenčiny z r. 2004 ako
"použiť úplne na svoju potrebu, vo svoj prospech
".6) Práva sú použ