Výnimky a obmedzenia autorského práva z pohľadu knižníc vo svetle zmien autorského zákona

The article provides an overview of the European rules which are dedicated to the creation of a single digital market of the European Union with particular regard to the position and role of libraries in this process. It discusses the current amendments to the Copyright Act which have also amended the legal license that regulates the use of a work by the library or an archive. It points out the unresolved problems of libraries related to the use of book covers and tables of contents of the works included in the library on-line catalogues. The article analyses the legal nature of the objects of legal protection used by libraries in their on-line catalogues and deals with the issues of works reproduction and making available to the public.

Napriek skutočnosti, že problematika digitalizácie kultúrneho dedičstva a ochrany autorského práva sa týka aj iných inštitúcií, ako sú napríklad archívy, múzeá, galérie alebo iné vzdelávacie inštitúcie, tento článok sa osobitne venuje vybraným problémom knižníc. Pozornosť sa sústreďuje najmä na ich postavenie, pôsobnosť, práva a povinnosti, ako aj nové výzvy, ktoré so sebou informačné a komunikačné technológie v tejto súvislosti prinášajú.

Nástup nových informačných a komunikačných technológií začína kreovať tzv. digitálnu spoločnosť, na čo Európska únia zareagovala budovaním jednotného európskeho digitálneho trhu, čo sa na pomerne dlhé obdobie stalo jednou z jej priorít. V digitálnom veku sa radikálne mení aj postavenie a úlohy knižníc. Medzi kľúčové iniciatívy v tomto smere patrilo vytváranie digitálnych knižníc,¹⁾ ktoré Európska komisia predstavila v júni 2005 v rámci ²⁾ Následne v dokumente ³⁾ precizovala túto prioritu, ktorá okrem digitalizácie, uchovania a zabezpečenia on-line dostupnosti kultúrneho dedičstva Európy⁴⁾ sa sústreďuje aj na spracovanie a uchovávanie vedeckých informácií najmä v digitálnej forme. V zmysle citovaného dokumentu sa pod digitálnymi knižnicami rozumejú organizované zbierky s digitálnym obsahom, ktoré boli sprístupnené verejnosti. Môžu obsahovať digitalizovaný materiál ako napr. digitálne kópie kníh a iný "fyzický" materiál z knižníc a archívov, alebo sa môžu zakladať na informáciách, ktoré boli pôvodne zhotovené v digitálnom formáte.⁵⁾

V auguste 2006 vydala Európska komisia ,⁶⁾ v ktorom zachycuje nastúpený trend digitalizácie a formuluje úlohy do budúcnosti. Okrem digitalizácie existujúceho obsahu sa v dokumente rieši aj otázka zberu materiálu z internetu tzv. , ktorý vykonávajú vybrané inštitúcie za účelom uchovania obsahu internetových stránok na archívne účely.⁷⁾

Z iniciatívy Európskej komisie bola v júli roku 2008 vydaná ,⁸⁾ ktorá nadviazala na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, nazvané ⁹⁾ Účelom Zelenej knihy bolo rozvinúť diskusiu o tom, ako možno najlepšie šíriť znalosti určené pre oblasti výskumu, vedy a vzdelávania v prostredí internetu a jej cieľom bolo vysvetliť otázky súvisiace s úlohou autorských práv v tzv. znalostnej ekonomike. Zelená kniha je zároveň snahou o podporu vytvárania jednotného európskeho trhu s voľným pohybom znalostí a inovácií ako tzv. "piatej slobody" jednotného trhu. Uvedený dokument kladie zásadné otázky spojené s digitalizáciou kultúrneho dedičstva a postavením knižníc a iných verejných inštitúcií a diskutuje o rozsahu a obsahu výnimiek zavedených v prospech knižníc a archívov. Výsledky konzultácií a diskusií v rámci Zelenej knihy a zamýšľané kroky Európskej komisie nájdeme v oznámení Komisie ¹⁰⁾ Následne Európska komisia predstavila svoju víziu budúcej digitálnej Európy v dokumente s názvom ,¹¹⁾ do ktorej je zahrnutá