Tvorba vedeckého systému práva duševného vlastníctva II. časť: Obdobie po roku 1989

Rozvoj práva duševného vlastníctva ako samostatného študijného predmetu na slovenských právnických fakultách po roku 1989. Rozširovanie predmetu skúmania vedy práva duševného vlastníctva pod vplyvom nových požiadaviek, nastolovaných v procese spoločcnskopolitických, ekonomických a kultúrnych premien od socialistického centrálneho plánovania, riadenia a ideologickej cenzúry pod totalitnou štátnou mocou s vedúcim postavením komunistickej strany k rozvoju pluralitnej demokracie, kapitalistickej trhovej slobody, slobody tvorby a slobody slova. Rozvíjanie skorších teoretických koncepcií v práve duševného vlastníctva novou generáciou slovenských a českých právnych vedcov. Spolupráca právnych teoretikov a pedagógov v oblasti práva duševného vlastníctva na Slovensku s praktickou hospodárskou a kultúrnou sférou. Rozvoj zahraničnej, európskej a medzinárodnej spolupráce v danej oblasti. Aktuálny teoretický základ vo vede práva duševného vlastníctva, spojený s nástupom najmladšej generácie právnych vedcov a pedagógov v tomto odbore.

Z predchádzajúceho je zrejmé, že veda práva duševného vlastníctva v Československu a osobitne aj na Slovensku nebola na prelome rokov 1989 a 1990 zaskočená novými požiadavkami, ktoré na ňu kládol črtajúci sa proces zásadného spoločenského obratu v transformácii od "rozvinutého socializmu" k "reštaurácii kapitalizmu". Legislatíva už na sklonku prednovembrovej éry prijala niektoré nové zákony pre oblasť priemyselných práv¹⁾ a už viac rokov pracovala aj na novele autorského zákona č. 35/1965 Zb., ktorá tak mohla byť veľmi rýchle prijatá hneď na začiatku prvého roka transformácie.²⁾ V nadväznosti na ňu bol v tom istom roku vydaný aj nový patentový zákon³⁾ a vzápätí aj ďalšie zákony pre oblasť priemyselných práv⁴⁾ a súťažného prá va⁵⁾ v duchu obnovovaného ekonomického prostredia slobodného trhu, zbaveného direktívneho riadenia a štátneho centrálneho plánovania s "vedúcou silou spoločnosti" -komunistickou stranou, t.j. podľa čl. 4 Ústavy ČSSR "predvojom robotníckej triedy" " dobrovoľným bojovým zväzkom najaktívnejších a najuvedomelejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie"...

Právo duševného vlastníctva či už pod týmto názvom (na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave od roku 1991), alebo naďalej pod názvom osobnomajetkové práva (na Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach) sa ihneď začalo vyučovať aj ako samostatný 1-semestrálny študijný predmet (prednášky, seminárne cvičenia, zápočet, skúška), hoci naďalej so zabezpečovaním výučby v rámci katedier občianskeho práva.

Nová generácia akademických právnikov, špecializovaných na oblasť práva duševného vlastníctva, sa začala hlásiť o slovo už aj syntetizujúcejšími vedeckými monografiami zdôrazňujúcimi význam tvorivej vedeckej, umeleckej a technickej činnosti a efektívnej právnej ochrany jej výsledkov v súlade s medzinárodnými záväzkami pre úspešný priebeh procesu transformácie.⁶⁾ Hoci tieto práce ponúkali vlastné koncepcie vychádzajúce z poznania našich domácich spoločenských podmienok pred rokom 1989 i nových spoločenských potrieb po nežnej revolúcii, legislatívna prax sa od začiatku transformačného procesu ocitla pod mohutným tlakom nutného prispôsobovania českého a slovenského právneho poriadku, vrátane právnych úprav pre oblasť práva duševného vlastníctva, podľa európskych smerníc, ku ktorým sa dospelo v integračnom a harmonizačnom procese v západnej Európe už predtým a ku ktorých implementácii do domáceho právneho poriadku sa ČSFR (a v jej nástupníctve Česká republika a Slovenská republika) zaviazala v asociačnej dohode.⁷⁾

Z tejto dohody boli pre oblasť práv duševného vlastníctva určujúce čl. 67, zameraný na práva duševného vlastníctva, a čl. 69 a 70, zamerané na postupné zbližovanie práva Slovenskej republiky ako celku s právom (sekundárnym) Európskej únie a členským právom Európskej únie. Ako cieľ a výsledok zbližovania sa vytýčila zhoda práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a jej členských štátov.⁸⁾ Konkrétne išlo pre oblasť práva duševného vlastníctva o záväzok Slovenskej republiky pokračovať v zlepšovaní ochrany "práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva," aby sa do konca piateho roka po nadobudnutí platnosti Dohody dosiahla úroveň ochrany podobná úrovni existujúcej v Spoločenstve vrátane porovnateľných prostriedkov na presadzova nie takých práv. Ďalej sa Slovenská republika zaviazala, že v tom istom čase požiada o pristúpenie k Mníchovskému dohovoru o udeľovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 a pristúpi aj k ďalším mnohostranným dohovorom o právach duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva (uvedeným v prílohe k Dohode), ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty alebo ktoré sú členskými štátmi aplikované.⁹⁾

Slovenská legislatíva teda dostala pre oblasť duševného vlastníctva hneď na začiatku trans formačného procesu celkom konkrétne úlohy a musela ich v termíne splniť, povedané inak, postupovať pragmaticky. Taká situácia, samozrejme, nepraje tvorivému rozvíjaniu vlastných domácich legislatívnych koncepcií a ponecháva aj právnu vedu jej "akademickému skleníku" (navyše aj v komplikovanej ekonomickej situácii vedy a školstva na Slovensku v transformačnom období bez jasne vytýčených domácich priorít a koncepcií).

K tomu pristúpili ďalšie medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva () a v roku 1994 vzniknutej Svetovej obchodnej organizácie (), ktorá "prišla na svet" ako výsledok 8-ročného Uruguajského kola rokovaní aj s (). Táto dohoda položila mimoriadny dôraz na efektívnosť vynútiteľnosti práv na duševné vlastníctvo a ustanovila na to aj medzinárodné mechanizmy. Opäť praktická úloha vyžadujúca na prvom mieste pragmatizmus, a nie "vedecké presk&uacut