Vybrané otázky autorského práva v oblasti hudobnej tvorby (I. časť)

Citácia hudobného diela v inom hudobnom diele je bežným javom, avšak v praxi so sebou prináša celkom osobitné problémy, ktoré sa pri iných druhoch autorských diel nevyskytujú. S problematikou citácie súvisí aj odlíšenie citátu od alúzie. Iným problémom je definovanie akademizmu a epigónstva ako javov, ktoré súvisia s malou tvorivosťou, avšak nie sú protiprávnym konaním, na rozdiel od plagiátu, ktorý nie je prostriedkom autorskej tvorby v pravom zmysle slova a vo väčšej či menšej miere tu už dochádza k parazitovaniu na iných dielach.

Právo zasahuje do všetkých oblastí života spoločnosti a ani sféra kultúry nie je výnimkou, ba čo viac, oblasť autorského práva sa v ostatných desiatich rokoch dynamicky vyvíja, čo je na jednej strane spôsobené akceleráciou mediálnej prezentácie kultúrnych artefaktov, na druhej strane aj spoločenským tlakom na zmeny v systéme ochrany diel a ich autorov, a to tak v smere sprísnenia,¹⁾ ako aj uvoľnenia tejto ochrany.²⁾ V neposlednom rade sú tu aj dynamické faktory v samotnej právnej úprave, najmä nárast významu komunitárneho práva.³⁾ Prax v oblasti právnej ochrany autorských diel, ako aj ochrany oprávnených záujmov ich autorov stavia pred teóriu celý rad špecifických otázok, kto rým sa doteraz nevenovala pozornosť. Treba si uvedomiť, že oblasť kultúry je veľmi široká a hudba je len jedným z mnohých úsekov. Z dôvodu tohto širokého záberu sa väčšina právnych teoretikov sústreďovala skôr na riešenie všeobecnejších otázok. Ukazuje sa, že oblasť hudby je pre právnych teoretikov navyše badateľne ťažším terénom ako iné oblasti kultúry, pretože absencia dostatočného hudobného vzdelania je len ťažko prekonateľnou prekážkou. Na druhej strane tu nemožno nespomenúť slová z inauguračnej prednášky prof. J. Švidroňa, podľa ktorého je právo duševného vlastníctva priam "stvorené" pre zaujímavú interdisciplinárnu komunikáciu, ba sama jeho podstata vyzýva k spolupráci s mimoprávnymi odbormi - spoločenskovednými, prírodovednými, technickými, umeleckými i ekonomickými.⁴⁾

Právna teória rozlišuje dva druhy citácie. Prvým druhom je tzv. malá citácia, ktorou sa použije výňatok z diela iného autora.⁵⁾ Slovenský autorský zákon (ďalej označený ako SAZ) pozná len tento druh citácie, avšak český autorský zákon (ďalej označený ako ČAZ) umožňuje aj tzv. veľkú citáciu⁶⁾ v prípade, ak je citované celé dielo (viď § 31 ČAZ).

Vo vzťahu k hudobnému dielu je tu ale problém v tom, že ak nejde o anonymné dielo, musí byť pri citácii uvedené meno autora, resp. jeho pseudonym, prípadne meno osoby, pod ktorým sa dielo uvádza na verejnosti. K tomu treba navyše uviesť aj názov citovaného diela a prameň. V praxi sa tieto informácie objavujú väčšinou len v nadväznosti na text a aj to zvyčajne nie formou odkazu na konkrétne miesto, ale len paušálne. Napr. v tiráži býva uvedené, že v skladbe sú použité časti z konkrétnych básní od konkrétnych autorov, prípadne sa názvy citovaných textov ani neuvádzajú, ale uvedú sa len mená autorov textu. Prakticky sa nerealizuje vyznačenie hudobného citátu v notovom zápise.

Tak z právneho, ako aj hudobnoteoretického hľadiska treba ako o osobitej forme citovania hovoriť o spracovaní hudobného motívu (resp. myšlienky), pochádzajúcej od iného autora. Pri takýchto hudobných dielach býva odkaz na citované dielo často obsiahnutý priamo v názve hudobného diela. Od skladieb, kde sa prostredníctvom kompozičných prostriedkov pracuje s materiálom pochádzajúcim zo skladby iného autora, treba odlíšiť kompozície, ktoré obsahujú miesta s alúziou na kompozičný štýl iného skladateľa, čím vzniká ozvláštňujúci kontrast, resp. dialóg dvoch individualít vyjadrených hud bou. Od tejto situácie zas treba odlíšiť prípady, kedy je celá skladba alúziou