Film ako výsledok spolupráce tvorcov a producentov

Film ako osobitný predmet ochrany autorského práva predstavuje jednu z najkomplexnejších a zároveň najzložitejších otázok právnej regulácie v oblasti autorského práva. Film, resp. filmové či audiovizuálne dielo má svojou povahou nezastupiteľné miesto tak v rovine kultúrnej, ako aj v rovine hospodárskej. Film sa vo svojej pomerne krátkej histórii stal výrazným nositeľom umeleckých a kultúrnych hodnôt, no nemalé investície do jeho vzniku a potreba ich následnej ochrany viedli k vytvoreniu právnej regulácie tak na národnej, ako aj na medzinárodne úrovni, či úrovni práva EÚ. Predkladaná štúdia ako vstup do problematiky filmového práva ponúka základné východiská právnej regulácie filmu ako predmetu autorského práva, vrátane historického exkurzu, východiská právnej regulácie autorstva filmu s námetmi na ich úpravu, ako aj východiská výkonu práv na film, pri ktorom sa najvýraznejšie stretajú záujmy filmových tvorcov a producentov (výrobcov).

Audiovizuálna kultúra predstavuje jeden z najnovších trendov vo vývoji kultúrnych prejavov vo svete. Jej typickým reprezentantom je hraný film, ktorý je určený primárne na uvádzanie v kinách. Kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie.¹⁾

Význam filmu je teda nepochybne daný jeho vizuálnou osobitosťou a potenciálnym dosahom na široké publikum bez zásadných jazykových, či územných obmedzení. Film však v súčasnosti nie je len možným významným nositeľom kultúrnych hodnôt, ale aj výrazným obchodným "tovarom", komoditou, ktorá často vzniká pri vysokých vstupných nákladoch a následne je schopná generovať významné príjmy a zisky. Problematike podpory filmovej tvorby a výroby sa venujú jednotlivé štáty na celom svete. Osobitne v rámci Európskej únie je citlivo vnímaná štátna pomoc, resp. podpora filmovej tvorby z verejných zdrojov, a to osobitne s ohľadom na ohrozovanie hospodárskej súťaže. Aj z tohto dôvodu sú členské štáty povinné prispôsobiť svoje podporené mechanizmy a systémy základným jednotným podmienkam, akými sú najmä podpora aktivít výlučne kultúrneho významu, zásadne neprekročenie danej finančnej hladiny podpory (najviac 50% z rozpočtu filmového projektu) a zabezpečenie dostupnosti podpory v rámci vnútorného trhu bez územných obmedzení.²⁾

Právo poskytuje filmu, a teda aj investíciám do jeho vzniku (či už tieto pochádzajú zo súkromných, alebo verejných zdrojov) ochranu prostredníctvom autorského práva.³⁾ Postavenie filmu ako predmetu ochrany autorského práva je z mnohých hľadísk výrazne osobité. Film ako špecifický predmet ochrany autorského práva je teda predmetom ďalšieho výkladu.

Hneď na začiatku je potrebné zdôrazniť, že právna regulácia sa vysporadúva s pojmom "film" rôzne - stretávame sa s pojmami ako "filmové dielo", "kinematografické dielo", či najmä "audiovizuálne dielo", o ktorom bude reč ďalej.

Medzinárodné ani komunitárne právo pojem "film" priamo nedefinuje, avšak v konkrétnych prípadoch s ním pracuje. Základný medzinárodný dohovor pre oblasť autorského práva - Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel (publikovaný pod č.133/1980 Zb.) - film ako predmet ochrany autorského práva nepoznal ešte ani v roku 1928.⁴⁾ V platnom znení Bernský dohovor v čl. 2 ods. 1 už medzi literárne a umelecké diela zahŕňa aj filmové diela, ktorým sú na roveň postavené diela vyjadrené spôsobom obdobným filmu. Zároveň v čl. 14bis Bernský dohovor ustanovuje ochranu filmového diela ako diela pôvodného, a to bez ohľadu na existenciu iných samostatných autorských diel, ktoré môžu byť v diele filmovom použité (spracované).⁵⁾

Všeobecný dohovor o autorskom práve (publikovaný pod č.2/1960 Zb.) zahŕňa v demonštratívnom výpočte predmetov ochrany v čl. 1 aj dielo kinematografické, neustanovuje však žiadne konkrétne práva na filmové dielo ako .⁶⁾

Pokiaľ ide o ďalšie medzinárodné nástroje, je potrebné uviesť predovšetkým Dohovor o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel (publikovaný pod č.365/1992 Zb.), ktorý obsahuje definíciu "audiovizuálneho diela".⁷⁾ Napokon Dohovor Rady Európy č. 147 "Európsky dohovor o filmovej koprodukcii" (publikovaný pod č.106/2007 Z.z.) filmové dielo priamo nedefinuje, obsahuje iba isté vymedzenie filmového diela pre účely tohto dohovoru s tým, že konkrétne vymedzenie ponecháva na národné právne úpravy.⁸⁾

Komunitárne právo priamo definície filmu alebo filmového diela (či diela kinematografického, lebo audiovizuálneho) priamo neobsahuje, pracuje však s pojmami ako "film" (smernica 2001/29/ES;⁹⁾ smernica 2006/115/ES¹⁰⁾ ), či "filmové alebo audiovizuálne diela" (smernica 2006/116/ES¹¹⁾ ), resp. s ich vymedzeniami na účely danej regulácie.

Autorskoprávne normy vo vybraných štátoch Európy, vrátane Slovenska, pracujú rôzne s pojmami "film" a "filmové dielo" (Nemecko)¹²⁾, "kinematografické dielo" (Maďarsko)¹³⁾ a napokon "audiovizuálne dielo" (Slovensko, Česká republika, Slovinsko).¹⁴⁾

Z hľadiska historického vývoja na našom území možno pomenovať nasledovné zmeny v terminológii: "kinematografické a podobné diela",¹⁵⁾