Príspevok sa zaoberá aplikáciou § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a jeho možným nesúladom s jednotlivými článkami Ústavy SR. Autor podrobuje analýze uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sk 6/2017 z 28.3.2018, ktoré je komparované s pôvodnou a aktuálnou právnou úpravou v Českej republike.
ÚSTAVNÉ LIMITY § 9 ODS. 7 ZÁKONA Č. 437/2004 Z. Z. O NÁHRADE ZA BOLESŤ A O NÁHRADE ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA
JUDr.
Patrik
Butvin
advokát
"Právo nie je pojem, ale živá sila."
Rudolf von Ihering
Úvod
Hoci 1)zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z. z.") nadobudol účinnosť pred 14 rokmi, aj napriek tomu prináša táto právna úprava nové, nezodpovedané otázky. Jednou z takýchto otázok je možný nesúlad § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. s Ústavou SR č. 460/1992 Zb. (ďalej len "Ústava SR"), nehovoriac o medzinárodných právnych dokumentoch, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné. Ak totiž pri úraze poškodenému ostane zachovaná končatina a ten v dôsledku jednotlivých poškodení absolvuje v priebehu liečebného procesu množstvo nepríjemných medicínskych zákrokov, spojených neraz s komplikáciami a bolesťami, po sčítaní jednotlivých položiek vzťahujúcich sa na ten istý orgán alebo končatinu musí posudzujúci lekár nakoniec subsumovať stanovené položky, resp. poškodenia zdravia "len" pod anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny. Tá je však ohodnotená nižším počtom bodov, čím sa dostávame k meritu veci. Namiesto priamej úmery, keď za viac poškodení a vytrpených bolestí by mal poškodený nárok na vyššie odškodnenie, sporná právna norma, naopak, znemožní poškodenému dosiahnutie zodpovedajúcej peňažnej satisfakcie za spôsobenú ujmu. Legitímnou sa preto stáva otázka, či limitáciu bolestného je možné považovať za správnu a spravodlivú vo vzťahu k poškodenému alebo skôr voči poskytovateľovi náhrady, ktorý nebude povinný finančne kompenzovať poškodenému de facto všetky prežité traumy. V nasledujúcom článku sa pokúsime právnickej verejnosti priblížiť iný pohľad na dané ustanovenie ako ten, ktorý prezentoval Najvyšší súd SR v recentnom uznesení sp. zn. 9 Sk 6/2017 z 28.3.2018.
1. Krátky úvod do problematiky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
Základným právnym predpisom je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), pričom podľa § 444 OZ sa majú poškodenému pri škode na zdraví odškodniť bolesti a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Osobitná úprava je obsahom zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý nahradil dovtedy platnú a účinnú vyhlášku ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Nové pravidlá si vyžiadala nielen zmena spoločenských pomerov, ale predovšetkým neobmedzená možnosť zv