Vymedzenie kogentnosti pravidiel súkromného práva v návrhu novelizácie Občianskeho zákonníka

doc. JUDr. Kristián Csach PhD., LL.M.

Vydáno: 01. 12. 2018 36 minút čítania

Kogentnosť alebo dispozitívnosť právnych noriem je jednou z najzásadnejších otázok súkromného práva. Pochopiteľne, v civilizovanom svete zrejme panuje zhoda na tom, že princíp dispozitívnosti právnej úpravy ako reflexia privátnej autonómie je základným kameňom, priam definičným prvkom súkromného práva. Ide pritom o problém, ktorý je tak z doktrinálneho pohľadu, ako aj legislatívno-technicky jedným z najzložitejších. Zároveň je však táto otázka i na tunajšie pomery doktríny súkromného práva hmotného teoreticky podrobne prepracovaná. Návrh novelizácie Občianskeho zákonníka má ambíciu súčasnú koncepciu dispozitívnosti a kogentnosti zásadne preformulovať. Dôvodová správa k takej závažnej problematike má len sedem viet, a preto vyvoláva viac otázok ako odpovedí. Tento príspevok by mal na niektoré z nich poukázať v snahe prispieť k debate o predloženom návrhu.

VYMEDZENIE KOGENTNOSTI PRAVIDIEL SÚKROMNÉHO PRÁVA V NÁVRHU NOVELIZÁCIE OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA

doc. JUDr.

Kristián

Csach

PhD., LL.M.

Katedra občianskeho a obchodného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Reč slúži na vyjadrovanie myšlienok.

Môj otec

Nasledovná úvaha bude venovaná len trom ustanoveniam navrhnutého legislatívneho textu: základným pravidlám dispozitívnosti a kogentnosti noriem súkromného práva. Nemá ambíciu byť podrobným rozborom problému kogentnosti a dispozitívnosti pravidiel súkromného práva. Ten je odbornej obci nepochybne známy a nie je dôvod opakovať to, na čo je možné odkázať.¹⁾

Text sa môže zdať príliš kritický. To však nemá čitateľa pomýliť. Autora teší, že sa podarilo predložiť ďalší návrh, ktorý má ambíciu rekodifikovať súkromné právo, a to, navyše, vo vysokom štádiu legislatívnej pripravenosti.²⁾Keďže sa zúčastnil prác vo viacerých komisiách, dokáže uznať čas a námahu vynaloženú na takýto projekt. Rovnako ho ešte viac teší, že o

tomto

návrhu bola Ministerstvom spravodlivosti SR iniciovaná odborná diskusia, a to v raketovom tempe. Uvedomujúc si, že ide len o návrh textu, do ktorého je stále priestor zasiahnuť, rád do diskusie prispeje. A či už počas odbornej diskusie pred návrhom textu, alebo počas cizelácie legislatívnych formulácií, mali by znieť prevažne kritické hlasy, samozrejme, konštruktívne kritické.³⁾

Nasledujúci text vychádza z predpokladu, že slová slúžia na vyjadrenie myšlienok a že nie sú náhodné. Zdanlivá banalita, ktorá je najmä v legislatívnom svete nevyhnutnosťou. Samozrejme, môžeme sa dovolávať tajomných princípov alebo myšlienok, ktoré nájdeme vždy len

ex post

a ktoré budú slúžiť na opravenie či dotvorenie nejasného legislatívneho textu. Autor sa však nazdáva, že vhodná formulácia pravidiel je lepšia ako následné vzývanie mýtických bytostí.

I. Nové vymedzenie kogentnosti a dispozitívnosti pravidiel v § 2 ods. 3 a ods. 4 návrhu

Slová, slová, slová!

Hamlet⁴⁾

Navrhnutý text novelizácie nahrádza súčasné vymedzenie kogentnosti a dispozitívnosti pravidiel občianskeho práva v § 2 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ") dvoma pravidlami v § 2 ods. 3 a 4 návrhu novelizácie Občianskeho zákonníka [ďalej len "(N)OZ"]. Považujem za prospešné vizualizovať súčasné a aj navrhované ustanovenia.

§ 2 OZ

(3) Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

§ 2 (N)OZ:

(3) Každý si môže slobodne upraviť pomery odchylne od zákona; dbá pritom na slobodu, dôstojnosť a práva iných.

(4) Od zákona sa nemožno odchýliť len vtedy, ak by to podľa rozumnej úvahy a s prihliadnutím na všeobecný ľudský cit pre dobro a spravodlivosť odporovalo dobrým mravom alebo spoločenskému zmyslu zákona.

S tým súvisí zmena vo vyjadrení dôvodov neplatnosti právnych úkonov v rámci všeobecnej klauzuly neplatnosti právnych úkonov. Namiesto § 39 OZ je navrhnutý nový § 48 (N)OZ.

§ 39 OZ

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

§ 48 (N)OZ

Neplatný je právny úkon, ktorý sa zjavne prieči dobrým mravom alebo zjavne narušuje verejný poriadok, ako aj právny úkon, ktorý odporuje zákonu, ak to zmysel a účel zákona vyžaduje.

II. Vymedzenie kogentnosti a dispozitívnosti pravidiel v § 2 ods. 3 a ods. 4 návrhu: dve alebo jedno pravidlo?

Jasnosti málo v pestrej zmesi,