Kogentnosť alebo dispozitívnosť právnych noriem je jednou z najzásadnejších otázok súkromného práva. Pochopiteľne, v civilizovanom svete zrejme panuje zhoda na tom, že princíp dispozitívnosti právnej úpravy ako reflexia privátnej autonómie je základným kameňom, priam definičným prvkom súkromného práva. Ide pritom o problém, ktorý je tak z doktrinálneho pohľadu, ako aj legislatívno-technicky jedným z najzložitejších. Zároveň je však táto otázka i na tunajšie pomery doktríny súkromného práva hmotného teoreticky podrobne prepracovaná. Návrh novelizácie Občianskeho zákonníka má ambíciu súčasnú koncepciu dispozitívnosti a kogentnosti zásadne preformulovať. Dôvodová správa k takej závažnej problematike má len sedem viet, a preto vyvoláva viac otázok ako odpovedí. Tento príspevok by mal na niektoré z nich poukázať v snahe prispieť k debate o predloženom návrhu.
|
§ 2 OZ (3) Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. |
(3) Každý si môže slobodne upraviť pomery odchylne od zákona; dbá pritom na slobodu, dôstojnosť a práva iných. (4) Od zákona sa nemožno odchýliť len vtedy, ak by to podľa rozumnej úvahy a s prihliadnutím na všeobecný ľudský cit pre dobro a spravodlivosť odporovalo dobrým mravom alebo spoločenskému zmyslu zákona. |
|
§ 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. |
|
§ 48 (N)OZ Neplatný je právny úkon, ktorý sa zjavne prieči dobrým mravom alebo zjavne narušuje verejný poriadok, ako aj právny úkon, ktorý odporuje zákonu, ak to zmysel a účel zákona vyžaduje. |