Dňa 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 307/2017 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o upomínacom konaní"), ktorý vniesol do slovenského právneho poriadku inštitút upomínacieho konania. Ako možno vyčítať z dôvodovej správy k Zákonu o upomínacom konaní,1) Zákon o upomínacom konaní bol zákonodarcom predložený (a neskôr, samozrejme, aj schválený) z dôvodu potreby urýchlenia konania o veľkom počte návrhov (resp. žalôb) na vydanie platobných rozkazov, zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov (veriteľov). V čase koncipovania tohto príspevku je možné podčiarknuť, že Zákon o upomínacom konaní má za sebou viac ako ročnú účinnosť, a možno tak zosumarizovať, aký vplyv má na samotné súdne konania. V tomto príspevku poukážeme na vybrané problémy Zákona o upomínacom konaní, s ktorými sme sa pri aplikácii Zákona upomínacom konaní prakticky stretli, poukážeme pritom na fázu od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu až po samotné vydanie platobného rozkazu.
Zákon o upomínacom konaní - vybrané aspekty z aplikačnej praxe
Vydáno:
18 minút čítania
ZÁKON O UPOMÍNACOM KONANÍ - VYBRANÉ ASPEKTY Z APLIKAČNEJ PRAXE
JUDr. Mgr.
Juraj
Štorcel
Advokátsky koncipient a externý doktorand, Katedra občianskeho práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Zákon o upomínacom konaní – vybrané problémy
Hlavným cieľom Zákona o upomínacom konaní bolo priniesť zjednodušenú a zrýchlenú cestu k právoplatnému súdnemu rozhodnutiu vo forme platobného rozkazu a následne aj k exekučnému titulu. V súčasnosti tak existujú vedľa seba paralelne dva spôsoby, ako môže veriteľ dosiahnuť právoplatný platobný rozkaz a následne exekučný titul. Prvým spôsobom je možnosť dosiahnuť vydanie platobného rozkazu na základe postupu upraveného v § 265 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") a druhý spôsob je upravený práve v Zákone o upomínacom konaní. Sú tak zavedené dva spôsoby, vedúce k vydaniu platobného rozkazu. Úmyslom zákonodarcu prijatím Zákona o upomínacom konaní bolo zaviesť plne elektronické konanie do slovenského právneho poriadku, a to bez potreby vedenia spisu v papierovej podobe (v prípade, ak žalobca podáva návrh na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom Civilného sporového poriadku, nemusí elektronickú formu komunikácie využiť). Základná koncepcia Zákona o upomínacom konaní vychádza z elektronického systému podávania návrhov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Využívanie formulárov v upomínacom konaní má strany sporu previesť upomínacím konaním bez potreby vytvárania osobitných druhov podaní a komunikácia je v upomínacom konaní výlučne v elektronickej podobe.2) A práve potreba elektronickej komunikácie nastoľuje mnohé problémy, ktoré v rámci aplikácie Zákona o upomínacom