JUDr. Mgr. Juraj Štorcel

Dňa 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 307/2017 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o upomínacom konaní"), ktorý vniesol do slovenského právneho poriadku inštitút upomínacieho konania. Ako možno vyčítať z dôvodovej správy k Zákonu o upomínacom konaní,1) Zákon o upomínacom konaní bol zákonodarcom predložený (a neskôr, samozrejme, aj schválený) z dôvodu potreby urýchlenia konania o veľkom počte návrhov (resp. žalôb) na vydanie platobných rozkazov, zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov (veriteľov). V čase koncipovania tohto príspevku je možné podčiarknuť, že Zákon o upomínacom konaní má za sebou viac ako ročnú účinnosť, a možno tak zosumarizovať, aký vplyv má na samotné súdne konania. V tomto príspevku poukážeme na vybrané problémy Zákona o upomínacom konaní, s ktorými sme sa pri aplikácii Zákona upomínacom konaní prakticky stretli, poukážeme pritom na fázu od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu až po samotné vydanie platobného rozkazu.