Hľadiská pre priznanie a mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

Právom neaprobované zásahy do života a zdravia človeka a jeho majetku prinášajú nepriaznivé následky tak pre poškodeného, ako aj škodcu. Zatiaľ čo pri náhrade majetkovej škody sa rieši to, či zvolený spôsob a poskytnutý rozsah náhrady (peniazmi) reparuje zníženie jeho majetku, v prípade ujmy na zdraví sa situácia javí omnoho zložitejšou. Je to preto, že osobitne v prípade závažnej zdravotnej ujmy plní náhrada nemajetkovej ujmy reparačnú funkciu len v nedostatočnej miere. Na mieste nie je ani úvaha o naplnení satisfakčnej funkcie náhrady. Samotná súdna prax pripúšťa, že priznaná peňažná náhrada môže prispieť k dielčej kompenzácií nevyužitých životných možností, a tým k čiastočnému uľahčeniu životnej situácie poškodenej osoby.¹⁾

Je tak zrejmé, že pre poskytovanie náhrady za ujmu na zdraví je v prvom rade dôležité, akým spôsobom je v právnom poriadku zakotvené právo človeka na náhradu ujmy spôsobenej škodnou udalosťou. V podmienkach Slovenskej republiky nároky na náhradu ujmy na zdraví upravuje Občiansky zákonník v rámci spoločných ustanovení o spôsobe a rozsahu náhrady škody (§ 444 a nasl.). Hneď v § 444 sa ustanovuje, že pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Obidva nároky sú nárokmi na náhradu nemajetkovej ujmy.

Tak ako pojem "škody" aj pojem bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sú právnymi pojmami, a preto ich obsah treba určovať buď s ohľadom na ich zákonné vymedzenie, alebo, ako v prípade majetkovej škody, vychádzať z toho, ako tento pojem dotvorila súdna prax. Pri takomto prístupe nemožno prehliadať, že obidva pojmy majú v našich podmienkach odlišnú právnu históriu. Zatiaľ čo pojem "bolesť" sa javí byť tradičným pojmom, známym aj právu pred prijatím Občianskeho zákonníka z roku 1964, termín "sťaženie spoločenského uplatnenia" je skôr novotvarom, ktorým sa mala vyjadriť snaha dávať inštitútom nový, socialistický obsah. Pre naše účely postačuje, ak upozorníme, že predvojnové súkromné právo²⁾ aj systematicky vyčleňovalo nároky pri poškodení "na tele, zdraví a živote" od všeobecných ustanovení o spôsobe a rozsahu náhrady škody (§ 1155 a nasl.) a v rámci osobitných ustanovení (§ 1157 a nasl.) sa zakotvil nárok na náhradu bolestného (vrátane duševných útrap) a náhradu za tzv. zohyzdenie.³⁾

Pôvodnú terminológiu prevzal aj Občiansky zákonník z roku 1950, no už bez toho, aby nároky "pri ublížení na zdraví" a nároky "ak nastala z poškodenia smrť" aj systematicky vyčlenil z všeobecnej úpravy obsahu a rozsahu náhrady škody. Občiansky zákonník tieto pojmy nedefinoval, vymedzenie ich obsahu ponechal na aplikačnú prax. Tak podľa súdnej praxe bolo treba pod pojmom "zohyzdenie" (§ 355 OZ) rozumieť ⁴⁾

Prijatie Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. prinieslo pre oblasť odškodňovania ujmy na živote a zdraví nielen zmenu v terminológii, ale predovšetkým v tom, že sa podstatne zmenil spôsob, akým sa určuje výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zatiaľ čo