Žijeme v dobe, kedy sa skloňuje pojem "pandémia neplodnosti", priemerne každý piaty pár má problémy s prirodzeným počatím, hovoríme pritom o subfertilite alebo fertilite v populácii. Náhradné materstvo je pre mnohé neplodné páry jediným riešením, ako zachovať istú biologickú väzbu na dieťa. Môžeme ten problém prehliadať a nechať na nich, aby hľadali riešenia za hranicami nášho štátu, často v susednej Českej republike, alebo pomôcť im v tom, aby sa prijala zodpovedajúca a optimálna legislatíva. V ďalšom texte sa budeme preto venovať aj podrobnejšie právnej úprave v Českej republike, ktorej síce chýba precizovanejší legislatívny rámec, ale surogáciu povoľuje a v ostatnom období sa stáva nielen dejiskom frekventovanej reprodukčnej turistiky, ale aj tranzitnou krajinou pre páry hľadajúce rôzne služby asistovanej reprodukcie s mnohými právnymi dôsledkami, ktoré z toho plynú.
Nie sú v tomto výnimkou ani žiadatelia zo Slovenska, preto je aj aktuálny stav v susednej krajine mimoriadne zaujímavý.
Zatiaľ čo na Slovensku nie je otázka náhradného materstva nijakým spôsobom priamo riešená, výslovný zákaz surogácie je napríklad v Dánsku, Nemecku, Švédsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Poľsku alebo Francúzsku. Altruistické formy surogácie majú vo Veľkej Británii a Izraeli. V týchto krajinách je, naopak, komerčná forma trestnoprávne postihnuteľná.
S istými obmedzeniami je povolená v Grécku, od roku 2017 aj v Portugalsku, a potom sú krajiny, do ktorých teda spadá aj Česká republika, kde surogácia nie je zakázaná, ani protiprávna a nepriamo ju aj legislatíva podporuje, ale diskutuje sa vehementne o prijatí takej zákonnej úpravy, ktorá by určovala jasné limity.
Ako stroho regulovaná oblasť, otvára právnu neistotu a celý rad právnych otázok, ktoré súvisia tak so zmluvným základom surogácie (dohoda medzi objednávateľmi a surogačnou matkou), ako aj s rovinou následných administratívnych postupov, zvlášť ak ide o rodné listy, proces adopcie, eventuálne krízové situácie súvisiace s odovzdaním dieťaťa. Zásadnou oblasťou je pritom doteraz vôbec alebo minimálne riešená náhrada škody na zdraví surogačnej matky, súvisiaca s tehotenstvom alebo pôrodom. Riziká spojené so škodou sa pritom môžu týkať aj objednávateľov, môžu vznikať škody na zdraví dieťaťa. Nie je mimo záujmu, že okrem potenciálnej škody na fyzickom zdraví, je tu aj široká oblasť nemajetkovej ujmy v psychologickej rovine, a to v scenároch odmietnutia odovzdania dieťaťa, jeho smrti, poškodenia zdravia, odlúčenia od neho pri odovzdaní objednávateľskému páru, alebo pri odňatí dieťaťa rozhodnutím príslušných orgánov, alebo ak si ho berie biologický rodič a opúšťa spoločnú domácnosť.
Aktuálna právna úprava náhradného materstva v ČR
Nedávne rozhodnutia a diskusie v Českej republike, týkajúce sa surogácie, zdôrazňujú právne, etické a spoločenské problémy spojené s týmto spôsobom rodičovstva. Na medzinárodnej konferencii o surogácii, ktorá sa konala v českom parlamente 21. novembra 2023
1)
, sa odborníci a aktivisti sústredili na potenciálne riziká a negatívne dôsledky, ktoré môže surogácia mať na deti. Jedna z protagonistiek tejto konferencie, Olivia Maurel, žena narodená prostredníctvom surogácie vo Francúzsku, v rámci svojho vystúpenia uviedla, že napriek tomu, že jej surogácia prebehla "bez problémov",
pocítila emocionálne dopady odlúčenia od biologickej matky, čo malo na ňu trvalý negatívny vplyv
.
Právnička Aude Mirkovic argumentovala, že surogácia, podľa nej, narušuje dôstojnosť detí a ich právo na stabilnú rodinnú identitu, v dôsledku čoho by mala byť striktne regulovaná alebo zakázaná. Na konferencii zaznela požiadavka, aby boli surogácie globálne koordinované, dokonca, aby bol zákaz tejto praxe v záujme ochrany detí na celosvetovej úrovni. Jeden z prednášajúcich - Bernard Garcia, doktor práva a koordinátor tzv. "Casablanskej deklarácie",
vyzval krajiny, aby prijali opatrenia na boj proti náhradnému materstvu na svojom území a zaviazali sa k univerzálnemu medzinárodnému dohovoru o zrušení materstva, pretože náhradné materstvo je vo svojej podstate v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a ľudskými právami a žiadny rámec ho nemôže urobiť prijateľným
.
2)
Diskusia v Česku reflektuje širšie európske a globálne debaty o právach detí a etických aspektoch surogácie. Téma zostáva otvorená a vyžaduje si ďalší vývoj, najmä vzhľadom na zložitosť právnych systémov v rámci EÚ a odlišné prístupy jednotlivých krajín.
Česká republika sa totiž v ostatnom období stala tak povediac tranzitnou krajinou, pretože nevylučuje ženy cudzej štátnej príslušnosti, ani páry zo zahraničia, aby sa procesu surogácie zúčastnili, čím sa stáva lákavou destináciou pre surogačnú turistiku.
Právne