Glosa k uzneseniu Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 6 Cdo 138/2016 z 24.8.2017 (protiprávny pokyn zamestnávateľa ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť, R 15/2018)

JUDr. Milan Hlušák PhD.

Vydáno: 01. 04. 2018 11 minút čítania

V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 bolo pod č. 15 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 138/2016 z 24.8.2017 s nasledovnými právnymi vetami:

"Splnenie protiprávneho pokynu zamestnávateľa nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť konania zamestnanca a v individuálnych prípadoch môže zakladať spoluzodpovednosť zamestnávateľa na vzniknutej škode (§ 187 ods. 1 Zákonníka práce) Vedomosť zamestnanca o protiprávnosti pokynu zamestnávateľa je relevantná iba z hľadiska posúdenia povahy jeho zavinenia."

GLOSA K UZNESENIU NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR SP. ZN. 6 CDO 138/2016 Z 24.8.2017 (PROTIPRÁVNY POKYN ZAMESTNÁVATEĽA AKO OKOLNOSŤ VYLUČUJÚCA PROTIPRÁVNOSŤ, R 15/2018)

JUDr.

Milan

Hlušák

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, advokát

Uvedené právne vety naznačujú, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd") sa v glosovanom rozhodnutí venoval pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca za škodu. V skutočnosti sa však dotkol otázok, ktoré ďaleko prekračujú hranice pracovného práva. V prvom rade ide o problematiku okolností vylučujúcich protiprávnosť, resp. - širšie povedané - vylučujúcich zodpovednosť za škodu ako takú. V neposlednom rade ide o vzťah zavinenia škodcu k protiprávnosti konania a k jeho následku. Rozhodnutie tak poskytuje priestor zamyslieť sa nad problematikou zodpovednosti za škodu v omnoho širších súvislostiach, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Súčasne však treba povedať, že obe právne vety glosovaného rozhodnutia vzbudzujú isté pochybnosti, ktoré musia viesť k opatrnosti pri ich aplikácii.

Skutkový stav bol pomerne jedn

Máte predplatné? Prihláste sa