Zamestnanec

Príspevok sa zameriava na spornú prax zamestnávateľov, ktorí pri neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci (absencii) pred alebo po sviatku nielenže nepriznajú zamestnancovi náhradu mzdy za sviatok (čo Zákonník práce pripúšťa), ale navyše, zamestnanca na tento deň odhlásia aj zo systému verejného zdravotného poistenia. Autori zdôrazňujú, že tento postup nie je jednoznačne podložený platnou právnou úpravou a vyvoláva vážne právne otázky. Podľa názoru autorov, nepriznanie náhrady mzdy za sviatok by nemalo automaticky vyvolať verejnoprávne následky v podobe odhlásenia zamestnanca zo zdravotného poistenia, pretože zamestnanci tak môžu byť postihovaní viac, než právny poriadok zamýšľa.

Tento článok sa zaoberá právom zamestnanca na odpojenie, teda právom nevykonávať pracovné činnosti a zdržať sa elektronickej komunikácie súvisiacej s prácou mimo pracovného času. Prvá časť článku poskytuje definíciu a základné princípy práva na odpojenie z hľadiska medzinárodného práva. V ďalšej časti ponúkame prehľad hlavných ustanovení návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na odpojenie z roku 2021. Hlavná časť článku rozoberá právnu úpravu inštitútu práva na odpojenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, a to v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Poukazujeme na nedostatky aktuálnej právnej úpravy práva na odpojenie a možnosti ich riešenia. Hľadanie čo najvhodnejšej právnej úpravy a jej správna implementácia sú aktuálnou problematikou hlavne s ohľadom na nárast využívania informačných a komunikačných technológií pri výkone práce a rozšírenia práce z domu.

Všeobecná charakteristika Rýchle sa rozvíjajúce systémy digitálnych technológií prinášajú do hospodárskeho a spoločenského života štátov široké spektrum výhod a predností. Z nasadenia systémov umelej inteligencie ako konkurenčnej výhody profitujú...

Anotácia Procesná ochrana pracovnoprávnych vzťahov, resp. možnosť brániť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo prostriedkami procesného práva, je v prípade pracovnoprávnych vzťahov značne špecifická. Špecifickosť spôsobuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorí v čase uzatvárania pracovného pomeru vystupujú ako subjekty s rovnakým postavením, avšak vo vzťahu k výkonu samotnej práce vystupuje zamestnávateľ v nadradenom postavení voči zamestnancovi. Povaha tohto právneho vzťahu vychádza zo základnej charakteristiky závislej práce ako práce vykonávanej na základe pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, vo väčšine prípadov s pracovnými prostriedkami poskytnutými zamestnávateľom, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, pričom ako protihodnota patrí zamestnancovi mzda, resp. odmena za vykonanú prácu. Charakteristika závislej práce, samotného pracovného pomeru, ako vzťahu medzi nadradeným a podradeným subjektom sa prejavuje aj v procesných inštitútoch upravujúcich pracovnoprávny spor. Rekodifikáciou civilného práva procesného v roku 2016 došlo k zakotveniu inštitútu individuálneho pracovnoprávneho sporu do slovenského právneho poriadku, ktorý dovtedy upravený nebol. V článku sa zameriavame na analýzu právnej úpravy individuálneho pracovnoprávneho sporu ako základného právneho inštitútu v oblasti procesnej ochrany pracovnoprávnych vzťahov s ohľadom na relevantnú judikatúru. V neposlednom rade skúmame efektívnosť právnej úpravy s odstupom 7 rokov z praktického hľadiska a predkladáme naše návrhy de lege ferenda . Annotation The procedural protection of employment relations, or the possibility to defend one's violated or threatened subjective right by means of procedural law, is very specific in the case of employment relations. The specificity is caused by the relationship between the employee and the employer, who at the time of conclusion of the employment relationship act as subjects of equal status, but in relation to the performance of the work itself, the employer acts in a superior position to the employee. The nature of this legal relationship is based on the basic characteristic of dependent work as work performed on the instructions of the employer, on his behalf, in most cases with the means of work provided by the employer, during working hours determined by the employer, with the employee receiving a wage or remuneration for the work performed as a quid pro quo . The characteristics of dependent work, the employment relationship itself, as a relationship between a superior and a subordinate entity, are also reflected in the procedural institutes regulating the labour law dispute. The recodification of civil procedural law in 2016 introduced the institute of individual labour law dispute into the Slovak legal order, which was not regulated before. In this article, we focus on the analysis of the legal regulation of the individual labour law dispute as a fundamental legal institute in the field of procedural protection of labour relations with regard to the relevant case law. Last but not least, we examine the effectiveness of the legal regulation 7 years later from a practical point of view and present our proposals de lege ferenda.

Všeobecná charakteristika Formou závislej práce aj na začiatku tretieho tisícročia pracuje prevažujúca časť práceschopného obyvateľstva sveta. Pracovné právo upravuje právne postavenie tejto veľmi početnej časti ľudstva, bez ktorej práce...

ZSP 44/2021 § 97 Zákonníka práce § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Pokiaľ zamestnanec nad určený týždenný pracovný čas vykonáva pre zamestnávateľa prácu síce bez jeho...

ŽUĽOVÁ, J.: Používanie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov z perspektívy GDPR; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 30 - 39. I Úvod JIM, MYA, WATSON, VERA. Nie, nejde...

Príspevok sa zaoberá praxou zamestnávateľov a súdov pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej zamestnancom pri používaní firemných platobných a tankovacích kariet.

V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 bolo pod č. 15 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 138/2016 z 24.8.2017 s nasledovnými právnymi vetami: "Splnenie protiprávneho pokynu zamestnávateľa nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť konania zamestnanca a v individuálnych prípadoch môže zakladať spoluzodpovednosť zamestnávateľa na vzniknutej škode (§ 187 ods. 1 Zákonníka práce) Vedomosť zamestnanca o protiprávnosti pokynu zamestnávateľa je relevantná iba z hľadiska posúdenia povahy jeho zavinenia."

Príspevok sa z pohľadu teórie a judikatúry venuje § 75 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj "Zákonník práce" alebo "ZP"), pričom zohľadňuje poslednú novelu kódexu pracovného práva účinnú od 1. mája 2018. Okrem pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní sa zaoberá aj osobným spisom, ktorému je v zákone venovaná iba jediná stručná veta. Napriek tomu, že na prvý pohľad ide o bezproblémové inštitúty, existujú praktické problémy vyplývajúce z nedostatočnej či nejasnej úpravy, ktorým sa odborná literatúra aj súdna prax dosiaľ nevenovali v dostatočnej miere. Situáciu neuľahčuje ani potreba komplementárnej aplikácie niektorých ďalších právnych predpisov.

  Skutkový stav: Žalobkyňa žalobou zo 16. novembra 2015, doručenou súdu 19. novembra 2015, požadovala, aby súd určil, že výpoveď, ktorú jej dal právny predchodca žalovaného z dôvodu podľa §...

Príspevok sa zaoberá problémom identifikácie zamestnanca jeho rodným číslom uvedeným v pracovnej zmluve, resp. niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Autorka analyzuje účel a právny základ spracovateľských operácií týkajúcich sa tohto osobného údaja v kontexte zatiaľ účinných, ale aj pripravovaných nových pravidiel ochrany osobných údajov (GDPR, nový zákon o ochrane osobných údajov).

Hlavným cieľom tohto článku je navrhnúť návod, ako postupovať pri plnení ponukovej povinnosti zamestnávateľa v prípade, ak je zamestnávateľ schopný ponúknuť menej voľných pracovných miest, ako je počet prepúšťaných zamestnancov. Článok prezentuje tri možné spôsoby riešenia: kritérium vhodnosti, kritérium prejaveného záujmu a kritérium náhody, pričom v závere konštatuje, že správne riešenie daného problému bude závislé od citlivej kombinácie uvedených troch kritérií.

Príspevok sa zaoberá organizáciou súdnej sústavy a vybranými odchýlkami od všeobecného sporového konania, ktoré majú prispieť k zrýchleniu a skvalitneniu práce súdov pri riešení pracovnoprávnych sporov po účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporovvý poriadok. Nová koncepcia pracovnoprávnych sporov spočíva v postavení zamestnanca, ktorý je zo sociálno-ekonomického hľadiska tradične považovaný za slabšiu (zmluvnú) stranu pracovnoprávneho vzťahu, pričom jeho znevýhodnenie možno badať aj pri predpokladanej nižšej miere orientácie v právnych záležitostiach.

Autor na čiastkovej otázke (úroky z omeškania) analyzuje prípustnosť subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka v pracovnoprávnych vzťahoch s ohľadom na limity ustanovené v § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Približuje líniu rozhodovacej činnosti súdov, ktoré napriek uvedenému ustanoveniu priznávajú úroky z omeškania v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj tie prípady, keď súdy úroky z omeškania v dôsledku obmedzenej subsidiarity nepriznávajú. Po sumarizovaní názorov v doktríne navrhuje kritériá, ktoré by mohli rozhodovať o analogickom aplikovaní občianskoprávnych pravidiel aj v pracovnom práve a ponúka argumenty, ktorými by bolo možné odôvodniť prípustnosť úrokov z omeškania aj v pracovnoprávnych vzťahoch.

Predmetom príspevku je rozbor problematiky súbehu pracovnoprávneho a obchodnoprávneho režimu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu. Nedávne rozhodnutie českého ústavného súdu, vzťahujúce sa ešte na právnu úpravu pred rekodifikáciou českého súkromného práva, prehlásilo doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej nemôže byť funkcia člena štatutárneho orgánu vykonávaná v pracovnom pomere, za protiústavnú. Článok posudzuje možné dopady argumentácie českého súdu aj na slovenské právne prostredie a navrhuje zmenu perspektívy nazerania na problém súbehu výkonu funkcie štatutárneho orgánu.

Druhý januárový týždeň bolo pomerne značne medializované rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Barbulescu proti Rumunsku, sťažnosť č. 61496/08. Rozhodnutie vzbudilo veľký záujem nielen v laickej, ale predovšetkým v odbornej verejnosti. Európsky súd pre ľudské práva sa v predmetnom prípade zaoberal otázkou konfliktu práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie zamestnanca so záujmom zamestnávateľa na tom, aby zamestnanci v pracovnej dobe plnili svoje úlohy súvisiace s výkonom práce a nepoužívali prostriedky zamestnávateľa na súkromné účely. V príspevku priblížime čitateľom uvedené rozhodnutie a tiež vybrané rozhodnutia slovenských a českých súdov týkajúce sa ochrany súkromia.