Anotácia
Procesná ochrana pracovnoprávnych vzťahov, resp. možnosť brániť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo prostriedkami procesného práva, je v prípade pracovnoprávnych vzťahov značne špecifická. Špecifickosť spôsobuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorí v čase uzatvárania pracovného pomeru vystupujú ako subjekty s rovnakým postavením, avšak vo vzťahu k výkonu samotnej práce vystupuje zamestnávateľ v nadradenom postavení voči zamestnancovi. Povaha tohto právneho vzťahu vychádza zo základnej charakteristiky závislej práce ako práce vykonávanej na základe pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, vo väčšine prípadov s pracovnými prostriedkami poskytnutými zamestnávateľom, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, pričom ako protihodnota patrí zamestnancovi mzda, resp. odmena za vykonanú prácu. Charakteristika závislej práce, samotného pracovného pomeru, ako vzťahu medzi nadradeným a podradeným subjektom sa prejavuje aj v procesných inštitútoch upravujúcich pracovnoprávny spor. Rekodifikáciou civilného práva procesného v roku 2016 došlo k zakotveniu inštitútu individuálneho pracovnoprávneho sporu do slovenského právneho poriadku, ktorý dovtedy upravený nebol. V článku sa zameriavame na analýzu právnej úpravy individuálneho pracovnoprávneho sporu ako základného právneho inštitútu v oblasti procesnej ochrany pracovnoprávnych vzťahov s ohľadom na relevantnú judikatúru. V neposlednom rade skúmame efektívnosť právnej úpravy s odstupom 7 rokov z praktického hľadiska a predkladáme naše návrhy
de lege ferenda
.Annotation
The procedural protection of employment relations, or the possibility to defend one's violated or threatened subjective right by means of procedural law, is very specific in the case of employment relations. The specificity is caused by the relationship between the employee and the employer, who at the time of conclusion of the employment relationship act as subjects of equal status, but in relation to the performance of the work itself, the employer acts in a superior position to the employee. The nature of this legal relationship is based on the basic characteristic of dependent work as work performed on the instructions of the employer, on his behalf, in most cases with the means of work provided by the employer, during working hours determined by the employer, with the employee receiving a wage or remuneration for the work performed as a
quid pro quo
. The characteristics of dependent work, the employment relationship itself, as a relationship between a superior and a subordinate entity, are also reflected in the procedural institutes regulating the labour law dispute. The recodification of civil procedural law in 2016 introduced the institute of individual labour law dispute into the Slovak legal order, which was not regulated before. In this article, we focus on the analysis of the legal regulation of the individual labour law dispute as a fundamental legal institute in the field of procedural protection of labour relations with regard to the relevant case law. Last but not least, we examine the effectiveness of the legal regulation 7 years later from a practical point of view and present our proposals
de lege ferenda.
Kľúčové slová
Individuálny pracovnoprávny spor, zamestnanec, zamestnávateľ, závislá práca, Civilný sporový poriadok, súd, účastníci konania, civilný proces
Key words
Individual labour dispute, employee, employer, dependent work, Civil Procedure Code, court, parties, civil procedure
Úvod
Zásadná zmena, ktorá bola zavedená prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP) bola úprava tzv. individuálnych pracovnoprávnych sporov v treťom diele CSP, konkrétne v § 316 a nasledujúce. Ustanovenie § 316 CSP definuje individuálny pracovnoprávny spor ako spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.
1)
Zakotvenie osobitnej právnej úpravy vychádzalo z viacerých predpokladov a osobitostí pracovnoprávnych vzťahov najmä s ohľadom na slabšie postavenie zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Rekodifikáciou civilného práva procesného došlo aj k uzákoneniu kauzálnej príslušnosti konkrétnych súdov na prejednávanie pracovnoprávnych sporov. Rekodifikovaná právna úprava mala zabezpečiť rýchlejšie a efektívnejšie riešenie pracovnoprávnych sporov s ohľadom na vyvažovanie slabšieho postavenia zamestnanca, ktorý v spore vystupuje, či už ako žalovaný alebo ako žalobca. V článku sa detailne venujeme odklonom od všeobecnej právnej úpravy civilného práva procesného, zakotveným pre inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu v CSP, ako aj efektivite právnej úpravy individuálneho pracovnoprávneho sporu vychádzajúc zo skúsenosti z praxe s odstupom niekoľkých rokov.
Individuálny pracovnoprávny spor a jeho osobitosti
1.1 Kauzálna príslušnosť súdov v pracovnoprávnych sporoch
Rekodifikácia civilného práva procesného v prvom rade zakotvila kauzálnu miestnu príslušnosť súdov v pracovnoprávnych sporoch. Ustanovenie § 23 CSP
2)
upravuje kauzálnu príslušnosť súdov v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, ako aj v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajkov a výluky. V zmysle § 40 CSP súd skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania. To znamená, že v prípade, ak by žaloba v pracovnoprávnom spore bola podaná na nepríslušný súd, ktorý svoju nepríslušnosť zistí až v priebehu konania, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu podľa § 43 CSP.
Kauzálnu príslušnosť súdov na prejednávanie pracovnoprávnych sporov zákonodarca odôvodňuje tým, že cieľom rekodifikovanej právnej úpravy bolo vytvoriť podmienky na špecializáciu v tomto type agendy. Pri určovaní okresných súdov v sídle kraja sa brala do úvahy najmä štatistika nápadu na jednotlivé súdy, dopravná infraštruktúra a dostupnosť. Na jednej strane zákonodarca tvrdí, že chcel zabezpečiť špecializáciu jednotlivých okresných súdov na riešenie pracovnoprávnych sporov, a na druhej strane prihliadal aj na otázku logistiky, to znamená dopravnej dostupnosti súdov tak, aby prípadné pracovnoprávne spory neboli neriešiteľnou dilemou, čo sa týka dostupnosti najmä zo strany zamestnancov. Podľa komentára k CSP problematika individuálnych pracovnoprávnych sporov nie je natoľko náročná, aby musela byť riešená na samostatných špecializovaných súdoch, a taktiež, že stanovenie jedného okresného súdu v rámci kraja na riešenie pracovnoprávnych sporov nemusí byť dostatočné.
3)
S uvedeným pohľadom autorov komentára k CSP sa nestotožňujeme, podľa nášho názoru je problematika pracovnoprávnych sporov pomerne náročná, a to najmä s ohľadom na ich osobitnú povahu, ktorá vyplýva z právnej nerovnováhy subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Fakt, že pôvodná právna úprava zrejme nereflektovala potreby a povahu pracovnoprávnych sporov, možno konštatovať aj na základe toho, že konania v pracovnoprávnych sporoch prebiehali aj niekoľko rokov. Sudcovia, prejednávajúci pracovnoprávne spory, boli zavalení ďalšou agendou odlišnej povahy. Vo všeobecnosti sme toho názoru, že špecializácia sudcov v akomkoľvek odvetví práva v rámci jedného súdu môže len zlepšiť kvalitu vynášaných rozsudkov, ako aj samotného priebehu konania. Otázka, či je určenie len jedného súdu v rámci celého kraja efektívnym riešením a či v danom prípade nebudú kauzálne príslušné súdy rovnako vyťažené ako pred rekodifikáciou civilného práva procesného, stojí za zváženie. Napriek tomu, že od prijatia CSP ubehlo už takmer 7 rokov, vychádzajúc z našich skúseností, zavedenie kauzálnej príslušnosti súdov nemalo zásadný vplyv na rýchlosť súdneho konania alebo jeho efektivitu. Možno konštatovať, že ak aj došlo k prehĺbeniu odbornosti súdov (resp. sudcov), ktorí riešia pracovnoprávne spory na konkrétnych kauzálne príslušných súdoch, samotná rýchlosť konania súdov v pracovnoprávnych sporov sa zásadným spôsobom nezmenila.
V tejto súvislosti poukazujeme na to, že od júna 2023 je účinná novela zákona č. 150/2022 Z.z o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, tzv. nová súdna mapa. Na základe novej súdnej mapy došlo k reorganizácii doterajšieho systému súdov, čo sa dotklo aj súdov, ktoré boli kauzálne príslušné na preje