ŽUĽOVÁ, J., ŠVEC, M.: (Ne)prípustnosť kamerových záznamov ako dôkazných prostriedkov v pracovnoprávnych sporoch.
*)
Právny obzor, 108, 2025, č. 5, s. 453 - 468.
The (in)admissibility of camera recordings as evidence in labor law disputes. The objective of this scientific contribution is to summarize the issue of the admissibility of camera recordings created and obtained by employers as evidence in labor law disputes. The paper, utilizing specialized literature and judicial decisions, describes what is considered admissible and inadmissible evidence in civil proceedings, specifically focusing on camera recordings from employee monitoring. Given that ultimately the court must seek justice by balancing the rights of specific dispute participants, it is impossible to arrive at a universal solution regarding the (in) admissibility of such contentious evidence. However, the authors' ambition is at least to compile and unify procedures for interested parties involved in this matter.
Key words:
camera recordings, monitoring of employee, evidence, labor law disputes, proportionality testÚvod - kamerový záznam ako dôkazný prostriedok
Bežnou súčasťou obcí, miest, firemných priestorov i súkromných obydlí sa stali kamerové systémy. Obrazové či obrazovo-zvukové záznamy z kamier umiestnených na obchodných domoch, čerpacích staniciach, bankomatoch, v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, uliciach či bankách sa v trestnom konaní i správnom konaní bežne využívajú ako dôkazy.
1)
Nezriedka ide o nosné dôkazy, na ktorých je založená vina obžalovaného.
2)
Využitie kamerových záznamov ako dôkazných prostriedkov, samozrejme, prichádza do úvahy aj v civilnom konaní. V tejto súvislosti v praxi rezonuje otázka použiteľnosti kamerových záznamov v pracovnoprávnych sporoch vzhľadom na postavenie zamestnanca ako slabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu a následne aj v osobitnom procesnoprávnom postavení (spory s ochranou slabšej strany). Osobitosť pri vykonávaní dôkazov s ohľadom na ochranu slabšej strany v pracovnom práve potvrdil aj Ústavný súd SR, ktorý uviedol: "
Všeobecný súd zisťuje procesnú pravdu v konaní a na tento účel existuje štádium dokazovania. Dokonca aj podústavné právo, v tomto prípade Občiansky súdny poriadok sporový, vo viacerých ustanoveniach vyžaduje osobitný postup v situácii, keď existuje faktická nerovnosť medzi účastníkmi konania. Úlohou všeobecných súdov je takúto nerovnosť vyvážiť osobitným procesným prístupom, aby bola zabezpečená funkčná rovnosť účastníkov konania
."
3)
Také záznamy neraz zachytávajú a preukazujú konanie zamestnanca nesúce znaky porušenia pracovnej disciplíny s následkami vedúcimi k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, či dokonca s následkami vo sfére samotnej existencie pracovnoprávneho vzťahu. V následnom spore zamestnávateľ uvažuje o využití kamerového záznamu ako dôkazného prostriedku, veď v podstate v mnohých prípadoch za týmto účelom aj kamerový systém na pracovisku inštaloval, avšak váha nad oprávnenosťou takéhoto postupu. Treba povedať, že uvážlivé konanie je namieste. Podľa ust. § 187 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v z. n. p. (ďalej len "CSP")
za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
(prvá definičná podmienka dôkazu)
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov
(druhá definičná podmienka dôkazu). Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sú dôkazným prostriedkom najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Je zrejmé, že ustanovenie má demonštratívny charakter.
4)
Súd teda môže zisťovať skutkový stav veci aj iným prostriedkom, ktorý uzná za vhodný. Podľa § 191 ods. 1 CSP súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Uvedené ustanovenie vychádza z princípu tzv. voľného hodnotenia dôkazov,
5)
ktoré vykoná súd, pričom musí riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Vytvára sa tak koncept tzv.
procesnej pravdy,
6)
a zároveň je dané pravidlo, podľa ktorého
"žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku".
7)
Uvedené ustanovenie súčasne zakotvuje "
pravidlo tzv. materiálneho vedenia sporu
8)
podľa sociálnej koncepcie civilného sporu. Oba inštitúty normatívne dopĺňajú koncept tzv. silného sudcu
."
9)
Okrem tohto zákonného výpočtu tak môžu a aj slúžia ako ďalšie dôkazné prostriedky napríklad fotografie, príspevky uverejnené na sociálnych sieťach, emailová komunikácia, nosiče CD a DVD, a, samozrejme, nahrávky (audiovizuálne, telefónnych hovorov a pod.). Kamerový záznam v príslušnej kvalite a konanie na ňom zachytené je spôsobilé prispieť k náležitému objasneniu veci (prvá definičná podmienka dôkazu), avšak jeho prípustnosť ako dôkazu v konaní rámcuje ešte druhá definičná podmienka, tzv. hodnota zákonnosti.
Po stránke zákonnosti súd skúma, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonom, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či sú dôkazy zákonne alebo nezákonné). Na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi, súd neprihliadne. Opačný postup súdu by mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci zisteného súdom, a tým aj do rozhodnutia vydaného na jeho základe. Prihliadnutím k nezákonnému dôkazu (tým, že by súd o ne oprel svoje skutkové zistenia) by súd zaťažil konanie vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10)
Z uvedeného vyplýva, že zákonnosť, resp. prípadnú nezákonnosť dôkazu hodnotia súdy v kontexte platných a účinných právnych predpisov, a tiež sa rozlišuje medzi nezákonnosťou vyhotovenia/získania dôkazu a nezákonnosťou vykonania dôkazu, čo sú diametrálne odlišné právne námietky a nemožno ich zmiešavať a ani právne zamieňať.
De lege lata
stav prípustnosti dôkazov dopĺňa čl. 16 ods. 2 CSP, ktorý síce deklaruje, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v