doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., univ. prof.

Úvod - kamerový záznam ako dôkazný prostriedok Bežnou súčasťou obcí, miest, firemných priestorov i súkromných obydlí sa stali kamerové systémy. Obrazové či obrazovo-zvukové záznamy z kamier umiestnených na obchodných...

Príspevok sa zameriava na spornú prax zamestnávateľov, ktorí pri neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci (absencii) pred alebo po sviatku nielenže nepriznajú zamestnancovi náhradu mzdy za sviatok (čo Zákonník práce pripúšťa), ale navyše, zamestnanca na tento deň odhlásia aj zo systému verejného zdravotného poistenia. Autori zdôrazňujú, že tento postup nie je jednoznačne podložený platnou právnou úpravou a vyvoláva vážne právne otázky. Podľa názoru autorov, nepriznanie náhrady mzdy za sviatok by nemalo automaticky vyvolať verejnoprávne následky v podobe odhlásenia zamestnanca zo zdravotného poistenia, pretože zamestnanci tak môžu byť postihovaní viac, než právny poriadok zamýšľa.

Príspevok sa zaoberá problematikou čerpania dovolenky starostami obcí a primátormi miest. Podrobuje kritickej analýze rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 4. mája 2021, sp. zn. 4 Usam/1/2020, ktorého aplikácia v praxi spôsobila doslovný chaos medzi jednotlivými samosprávami, zvlášť ich odlišný postup. Odlišne od záverov tohto rozhodnutia uvádza argumenty, ktoré, podľa názoru autorov, svedčia právu opätovne zvoleného starostu na zachovanie jeho nároku na dovolenku a možnosti vyčerpať si prenesenú dovolenku v bezprostredne nadchádzajúcom roku naprieč dvoma funkčnými obdobiami.

Účasť zamestnanca na štrajku ako prekážka v práci. Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia grantového projektu APVV-16-0002 Duševné zdravie na pracovisku a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca a v rámci...

Druhý januárový týždeň bolo pomerne značne medializované rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Barbulescu proti Rumunsku, sťažnosť č. 61496/08. Rozhodnutie vzbudilo veľký záujem nielen v laickej, ale predovšetkým v odbornej verejnosti. Európsky súd pre ľudské práva sa v predmetnom prípade zaoberal otázkou konfliktu práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie zamestnanca so záujmom zamestnávateľa na tom, aby zamestnanci v pracovnej dobe plnili svoje úlohy súvisiace s výkonom práce a nepoužívali prostriedky zamestnávateľa na súkromné účely. V príspevku priblížime čitateľom uvedené rozhodnutie a tiež vybrané rozhodnutia slovenských a českých súdov týkajúce sa ochrany súkromia.

Právna úprava nadnárodného štrajku ako nevyhnutná podmienka globálneho trhu práce JUDr. Marek Švec pôsobia ako interní doktorandi na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity...