doc. JUDr. Jana Žuľová, PhD.

Úvod - kamerový záznam ako dôkazný prostriedok Bežnou súčasťou obcí, miest, firemných priestorov i súkromných obydlí sa stali kamerové systémy. Obrazové či obrazovo-zvukové záznamy z kamier umiestnených na obchodných...

Príspevok sa zameriava na spornú prax zamestnávateľov, ktorí pri neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci (absencii) pred alebo po sviatku nielenže nepriznajú zamestnancovi náhradu mzdy za sviatok (čo Zákonník práce pripúšťa), ale navyše, zamestnanca na tento deň odhlásia aj zo systému verejného zdravotného poistenia. Autori zdôrazňujú, že tento postup nie je jednoznačne podložený platnou právnou úpravou a vyvoláva vážne právne otázky. Podľa názoru autorov, nepriznanie náhrady mzdy za sviatok by nemalo automaticky vyvolať verejnoprávne následky v podobe odhlásenia zamestnanca zo zdravotného poistenia, pretože zamestnanci tak môžu byť postihovaní viac, než právny poriadok zamýšľa.

Príspevok sa zaoberá problematikou čerpania dovolenky starostami obcí a primátormi miest. Podrobuje kritickej analýze rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 4. mája 2021, sp. zn. 4 Usam/1/2020, ktorého aplikácia v praxi spôsobila doslovný chaos medzi jednotlivými samosprávami, zvlášť ich odlišný postup. Odlišne od záverov tohto rozhodnutia uvádza argumenty, ktoré, podľa názoru autorov, svedčia právu opätovne zvoleného starostu na zachovanie jeho nároku na dovolenku a možnosti vyčerpať si prenesenú dovolenku v bezprostredne nadchádzajúcom roku naprieč dvoma funkčnými obdobiami.

ŽUĽOVÁ, J.: Používanie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov z perspektívy GDPR; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 30 - 39. I Úvod JIM, MYA, WATSON, VERA. Nie, nejde...

Účasť zamestnanca na štrajku ako prekážka v práci. Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia grantového projektu APVV-16-0002 Duševné zdravie na pracovisku a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca a v rámci...

Príspevok sa zaoberá problémom identifikácie zamestnanca jeho rodným číslom uvedeným v pracovnej zmluve, resp. niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Autorka analyzuje účel a právny základ spracovateľských operácií týkajúcich sa tohto osobného údaja v kontexte zatiaľ účinných, ale aj pripravovaných nových pravidiel ochrany osobných údajov (GDPR, nový zákon o ochrane osobných údajov).