Zrušenie zamestnávateľa - otázniky nad výpovedným dôvodom

Zamestnávateľ z uvedených dôvodov so zamestnancami, ktorých nemôže (nechce) naďalej zamestnávať, končí pracovné pomery. Okrem dohody o skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ možnosť skončiť pracovné pomery aj výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZP"). Pre platné skončenie pracovného pomeru je však dôležité správne vymedzenie výpovedného dôvodu. Zamestnávatelia často stoja pred dilemou, či uplatniť výpovedný dôvod nadbytočnosti zamestnanca/zamestnancov [§ 63 ods. 1 písm. b) ZP], alebo výpovedný dôvod zrušenia zamestnávateľa/jeho časti [§ 63 ods. 1 písm. a) ZP].

Práve použitie výpovedného dôvodu zrušenia zamestnávateľa vyvoláva v aplikačnej praxi mnoho otázok. Je otázne, či uplatnenie tohto výpovedného dôvodu je možné aj vtedy, keď už ne-zamestnávateľ bude naďalej pokračovať v činnosti, ktorú vykonával doteraz (no v menšom rozsahu, keďže už nebudú jeho činnosť zabezpečovať aj zamestnanci a túto činnosť bude realizovať sám), alebo síce aktívne v činnosti pokračovať nebude, ale ponechá si napríklad status obchodnej spoločnosti alebo živnostníka. Ako bezproblémové sa javí použitie tohto výpovedného dôvodu vtedy, ak by zamestnávateľ prestal vykonávať činnosť v plnom rozsahu a došlo napríklad súčasne k zániku právnickej osoby - obchodnej spoločnosti či k zániku statusu fyzickej osoby ako živnostníka, či k ukončeniu vykonávania slobodného povolania, resp. inej podnikateľskej činnosti v zmysle relevantných právnych predpisov.

Vzhľadom na to, že právna úprava výpovedných dôvodov zamestnávateľa je stručná a verejne dostupných súdnych rozhodnutí zaoberajúcich sa výpovedným dôvodom zrušenia zamestnávateľa je obmedzené množstvo, bude pozornosť venovaná práve tomuto výpovednému dôvodu. Ambíciou autorov je podnietiť diskusiu o