doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD.

V praxi nie je ničím výnimočná situácia, keď zamestnávateľ nezíska novú zákazku, stratí strategického obchodného partnera alebo sa len rozhodne (či už z objektívnych, alebo subjektívnych dôvodov), že naďalej bude pokračovať v doterajšej činnosti sám, bez zamestnancov. Zamestnávateľ z tohto dôvodu už nie je schopný voči zamestnancom plniť svoju základnú povinnosť, a to prideľovať im prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Nemožnosť prideľovať prácu môže byť vo vzťahu k všetkým zamestnancom alebo len k niektorým zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu v určitej prevádzke, samostatnej časti zamestnávateľa.

Hlavným cieľom tohto článku je navrhnúť návod, ako postupovať pri plnení ponukovej povinnosti zamestnávateľa v prípade, ak je zamestnávateľ schopný ponúknuť menej voľných pracovných miest, ako je počet prepúšťaných zamestnancov. Článok prezentuje tri možné spôsoby riešenia: kritérium vhodnosti, kritérium prejaveného záujmu a kritérium náhody, pričom v závere konštatuje, že správne riešenie daného problému bude závislé od citlivej kombinácie uvedených troch kritérií.