Vplyv nových technológií na materstvo a rodičovstvo v pracovnoprávnej oblasti

Vydáno: 14 minút čítania

V súčasnosti sa vplyv nových technológií premieta aj do existujúcej sociálno-právnej ochrany materstva a rodičovstva. Uvedené skutočnosti majú pre ďalší rozvoj pracovného práva Slovenskej republiky mimoriadny význam najmä v tom zmysle, že predurčujú budúci legislatívny vývoj v sociálnoprávnej ochrane zamestnanca v systéme pracovného práva, ako aj jednotlivé riziká tejto ochrany. Autori sa v príspevku zaoberajú problematikou nových technológií v pracovnom práve a ich dopadom na materstvo a rodičovstvo. V rámci všeobecného úvodu k príspevku riešia, okrem iného, aj problematiku zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch z dôvodu tehotenstva a otázku predzmluvných vzťahov v súvislosti s prijatím tehotnej ženy do zamestnania. Následne autori analyzujú právo na materskú dovolenku v prípade, ak matka dieťa neporodila, a právo na materskú dovolenku pri porodení dieťaťa náhradnou matkou.

Vplyv nových technológií na materstvo a rodičovstvo v pracovnoprávnej oblasti
doc. JUDr.
Ivan
Podhorec
PhD.
Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici
JUDr.
Lucia
Petríková
Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici
 
Pracovné právo a zákaz diskriminácie z dôvodu tehotenstva
Pokiaľ ide o zákaz diskriminačného správania z dôvodu tehotenstva, podľa práva EÚ musí zamestnávateľ na tehotenstvo prihliadať aj vtedy, ak zamestnankyňa neoznámila svojmu zamestnávateľovi, že je tehotná.1)
Z hľadiska ochrany má tehotná žena a matka právo na
stabilný
pracovný pomer obsahujúci zákaz skončenia pracovného pomeru počas ochrannej doby, právo na kratší pracovný čas, ak o to zamestnávateľa požiada, zákaz nočnej práce, práce nadčas, ako aj pracovnej pohotovosti bez jej súhlasu. Žena má taktiež právo na materskú a rodičovskú dovolenku. Predpokladom všetkých týchto práv je samotný vznik pracovnoprávneho vzťahu podmienený slobodným prejavom vôle obidvoch strán uzatvoriť pracovnú zmluvu.2)
V intenciách
de lege ferenda
by bolo potrebné zmeniť súčasnú formuláciu § 40 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej

Související dokumenty

Súvisiace články

Vek ako dôvod diskriminácie v systéme pracovného práva
Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch
Aktuálnosť zásady "mater semper certa est"
Funkčný a pracovnoprávny vzťah riaditeľa školy ku škole a k zriaďovateľovi školy
Nekalosúťažné konanie zamestnancov
COVID-19 a renesancia domáckej práce
Crowdworking a perpektívy digitálnej práce v budúcnosti alebo (Crowdworking – práca budúcnosti)?
Osobitná ochrana poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v pracovných vzťahoch
Zodpovednosť zamestnanca v pracovnom práve Slovenskej republiky a príprava nového Občianskeho zákonníka
Nová právna úprava domáckej práce a telepráce
Aktuálne zmeny v sociálnom poistení týkajúce sa osôb v právnom vzťahu založenom na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
Reformné prístupy k legálnej definícii pojmu zamestnanec a pojmu pracovný pomer
Formy realizácie sociálnych práv v pracovnom procese
Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou v akciovej spoločnosti
Whistleblowing a jeho ochrana v kontexte práva na slobodu prejavu vo vybranej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva
Právna úprava nadnárodného štrajku ako nevyhnutná podmienka globálneho trhu práce
Mobbing, história a príčiny vzniku
Pojem a formy diskriminácie v pracovnom práve vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ
Reforma sociálneho zabezpečenia: Okamihy a zastavenia

Súvisiace predpisy

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce