doc. JUDr. Ivan Podhorec, PhD.

V súčasnosti sa vplyv nových technológií premieta aj do existujúcej sociálno-právnej ochrany materstva a rodičovstva. Uvedené skutočnosti majú pre ďalší rozvoj pracovného práva Slovenskej republiky mimoriadny význam najmä v tom zmysle, že predurčujú budúci legislatívny vývoj v sociálnoprávnej ochrane zamestnanca v systéme pracovného práva, ako aj jednotlivé riziká tejto ochrany. Autori sa v príspevku zaoberajú problematikou nových technológií v pracovnom práve a ich dopadom na materstvo a rodičovstvo. V rámci všeobecného úvodu k príspevku riešia, okrem iného, aj problematiku zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch z dôvodu tehotenstva a otázku predzmluvných vzťahov v súvislosti s prijatím tehotnej ženy do zamestnania. Následne autori analyzujú právo na materskú dovolenku v prípade, ak matka dieťa neporodila, a právo na materskú dovolenku pri porodení dieťaťa náhradnou matkou.

Rovnosť ako základné ľudské právo v systéme práva vyjadruje požiadavku, aby sa s nositeľmi ľudských práv zaobchádzalo rovnako v tých istých situáciách a odlišne zaobchádzalo v odlišných situáciách. Rovnosť je potrebné vnímať prioritne ako rovnosť pred zákonom. Nositeľmi práva na rovnosť pred zákonom sú fyzické osoby. S princípom rovnosti veľmi úzko súvisí zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch (zásada zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch). Uvedená zásada nie je príkazom zákonodarcu vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby sa ku všetkým zamestnancom správal úplne rovnako. Ide však o zákaz rozdielneho správania zamestnávateľa, ak nemá k takémuto rozdielnemu správaniu vecný dôvod. Absencia vecného dôvodu pre rozdielne správanie zamestnávateľa voči zamestnancovi svedčí najčastejšie o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, a teda dochádza k zjavnému diskriminačnému správaniu v pracovnoprávnych vzťahoch. Cieľom príspevku je poukázať na diskrimináciu v podmienkach pracovného práva a jej všeobecnú charakteristiku so stručným historickým vývojom. Autori sa následne v príspevku zaoberajú vymedzením pojmov priama a nepriama diskriminácia a analyzujú tieto pojmy v zmysle antidiskriminačného zákona a Zákonníka práce v podmienkach Slovenskej republiky.

V prípade, že veriteľ má v rukách exekučný titul, ktorý - expressis verbis - je uvedený v Exekučnom poriadku, má možnosť okrem dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka uskutočniť aj jeho nútený výkon prostredníctvom súdneho exekútora. Tento nútený výkon rozhodnutí zastrešujú v súlade s Exekučným poriadkom súdni exekútori, ktorých si do dnešného dňa môžu zo zoznamu exekútorov vyberať príslušní veritelia, t.j. oprávnení. Novela Exekučného poriadku, predložená do legislatívneho procesu 1. júla 2016, má zaviesť elektronické prideľovanie vecí súdnym exekútorom, a to náhodným výberom na základe teritoriálneho princípu.

Zásada rovnakého zaobchádzania sa v práve európskej únie považuje za ústredný princíp primárneho práva, z ktorého je následne odvodené sekundárne právo. Medzi viacerými významnými odborníkmi sa protidiskriminačné právo označuje za "najobľúbenejšie a najviac milované dieťa" práva Európskej únie (ďalej len "Eú"). Pokiaľ ide o vek ako diskriminačný dôvod, zákaz diskriminácie z dôvodu veku, ako aj kontrola pri uplatňovaní výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov eú pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania podľa veku. Cieľom príspevku je objasnenie podstaty veku ako diskriminačného dôvodu v pracovnom práve, ako aj dôsledná analýza vybratých inštitútov viažucich sa k spomínanej problematike s poukazom na judikatúru súdneho dvora eú. Súčasťou príspevku je aj charakteristika dôležitých pojmov súvisiacich s diskrimináciou a so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch.

Právo na súkromný život a jeho ochranu je základným ľudským právom. Zároveň sa uvedené právo zaraďuje medzi základné práva a slobody v pracovnom práve. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Autori sa v uvedenom príspevku venujú analýze obsahu práva na súkromný život v systéme pracovného práva. Následne sa v príspevku rozoberá uvedené právo podľa aktuálnej právnej úpravy v Zákonníku práce a nechýba ani problematika oprávnených zásahov do práva na súkromný a rodinný život.