JUDr. Milan Hlušák, PhD.

1. Predstavme si, že majiteľ motorového vozidla spôsobil neprimeranou jazdou škodu. Jej náhrady sa poškodený môže v takomto prípade domáhať hneď na základe dvoch právnych noriem. Jednak na základe §...

"Ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov."

Pojem kauzy 1. Problematika kauzy je jednou z najtajomnejších otázok súkromného práva. Pojem kauzy je nejasný, jeho význam zahmlený, i keď už bol v minulosti podrobený zásadnému časopiseckému spracovaniu....

"Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán."

"Pri posudzovaní naplnenia predpokladov pre zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, ktoré po skončení bakalárskeho štúdia pokračuje v štúdiu na ďalšej vysokej škole, súd skúma, či nejde o zmenu študijných odborov zapríčinenú ľahkovážnym prístupom k danému štúdiu alebo dokonca neschopnosťou dieťaťa vynaložiť určitú mieru úsilia pre dosiahnutie stanoveného študijného cieľa."

1. Právny poriadok sa často chápe ako súbor príkazov, zákazov a dovolení, ktorými sa regulujú právne vzťahy. Logicky keďže je občianske právo jeho súčasťou - by sa potom z tohto...

Úvod Katedra občianskeho práva Univerzity Komenského v Bratislave v poslednom čase značnou mierou prispela k rozvoju právnej náuky v oblasti dedičského práva. Dva zborníky v redakcii prof. Ficovej, dr....

Autor sa v príspevku zaoberá podstatou uznania dlhu ako zabezpečovacieho inštitútu z hľadiska slovenského práva. Dospieva pritom k záveru, že význam uznania dlhu sa nevyčerpáva v účinkoch na premlčanie a v založení domnienky trvania dlhu v čase uznania. Význam uznania dlhu podľa neho spočíva aj v tom, že sa dlžník vzdáva svojich právotvorných oprávnení a trvalých námietok, ktorými by sa mohol voči veriteľovej pohľadávke brániť a o ktorých v čase uznania vedel alebo mohol vedieť (mal s nimi počítať).

1. Nasledujúcich pár slov chceme venovať podstate domnienky oprávnenej držby zakotvenej v § 130 ods. 1 OZ. Na pozadí tohto ustanovenia - podľa ktorého, "[a]k je držiteľ so zreteľom na...

Autor sa v príspevku venuje otázke, či možno vydržať vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorú držiteľ nadobudol na základe ústnej kúpnej zmluvy. Ide o otázku, ktorá sa v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu rozhoduje rozdielne. Autor v príspevku postupne analyzuje pojem "dobromyseľnosť", dôvody znovuzavedenia inštitútu vydržania do Občianskeho zákonníka v roku 1982, ďalej dôvody, pre ktoré nebola do nášho právneho poriadku prevzatá požiadavka platného právneho titulu ako podmienky vydržania, a napokon aj argumenty, ktorými najvyšší súd odôvodňuje záver, že vydržanie v takýchto prípadoch možné nie je. Na základe analýzy uvedených skutočností autor dospieva k opačnému názoru, teda že vydržanie v takýchto prípadoch nie je a priori vylúčené.

Autor sa v príspevku venuje problematike skutkových domnienok a ich vymedzeniu. Skúma, na základe čoho môžu byť takéto domnienky uplatnené v civilnom procese, ako ich možno vyvrátiť, ako aj to, aký je ich vzťah k domnienkam zákonným, k nepriamym dôkazom a skúsenostným vetám. Autor sa v príspevku osobitne zaoberá aj problematikou tzv. prima facie dôkazov a prípadom obráteného dôkazného bremena

Ak medzi odoslaním a doručením právneho úkonu odvolania darovania darca zomrie, účinky odvolania daru nenastanú.

Autor sa v príspevku zaoberá predovšetkým otázkou, ako by mal byť nastavený vzťah Zákonníka práce a nového Občianskeho zákonníka. Okrem toho sa autor v príspevku zaoberá aj inými súvzťažnosťami medzi občianskym a pracovným právom, a to konkrétne otázkou začlenenia pracovnej zmluvy do systému pomenovaných záväzkových zmlúv, ako aj otázkou pracovnoprávnej subjektivity a priamej zodpovednosti zamestnanca voči tretím osobám za škodu, ktorú imspôsobil.

Autor sa v príspevku venuje otázke, či sa § 47 ods. 2 OZ, ktorým sa zakotvuje fikcia odstúpenia od zmluvy, ku ktorej zákon vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu, môže uplatniť aj na zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dospieva pritom k záveru, že to možné je. Argumentuje tým, že časové obmedzenie viazanosti strán zmluvou je potrebné aj teleologicky opodstatnené a zároveň, že § 47 ods. 1 OZ umožňuje aj taký výklad, aby sa rozhodnutím o povolení vkladu nepodmieňovala účinnosť celej zmluvy. To znamená, že § 47 OZ nevylučuje, aby záväzkové účinky zmluvy nastali aj skôr, než nastanú účinky vecné.

Úvod Jestvujú otázky, pri ktorých sa môže hľadanie odpovede javiť ako akademická kratochvíľa, ako teoretické cvičenie bez praktického významu. Práve takouto by sa mohla zdať aj otázka možného súbehu...

1. Čo bolo potrebné povedať ku glosovanému rozsudku, bolo povedané v predchádzajúcej glose. Na tomto mieste sa preto v súvislosti s problematikou zmluvy s ochranným účinkom na tretie osoby...

Vzdanie sa práva 1. Existujú ustanovenia, ktoré majú mystickú silu. Fascinujú generácie, vždy nanovo otvárajú otázky a mätú adresátov. Jedným z takých je všeobecný zákaz vzdania sa práva vopred...

„Vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 OZ je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“

...

Autor sa v príspevku zaoberá otázkou, či môže byť aj uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti považované za právny úkon. Približuje pohľady súdnej praxe, ako aj právnej náuky, pričom dospieva k záveru, že za určitých okolností aj takéto uznesenie môže byť právnym úkonom. To podľa autora znamená, že nie je vylúčené, aby sa aj na uznesenia valných zhromaždení obchodných spoločností aplikovali niektoré ustanovenia všeobecnej úpravy neplatnosti právnych úkonov obsiahnutej v Občianskom zákonníku.