1. Nasledujúcich pár slov chceme venovať podstate domnienky oprávnenej držby zakotvenej v § 130 ods. 1 OZ. Na pozadí tohto ustanovenia - podľa ktorého,
"[a]k je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená"
- vzniká totiž otázka, či držiteľ nesie vôbec nejaké dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti svojej držby, alebo naopak, nemusí robiť nič a je na protistrane (najčastejšie ňou bude vlastník), aby plným dôkazom opaku oprávnenosť držby vyvrátila.2. Pri hľadaní odpovede začnime tým, čo domnienka oprávnenej držby celkom istotne nezahŕňa.
Všimnime si, že v zmysle citovaného ustanovenia sa domnienka oprávnenej držby vzťahuje výlučne len na
oprávnenosť
držby, nie však na
držbu
samotnú (arg. zo slov "držba je oprávnená"). Z toho logicky plynie, že je to držiteľ, nie protistrana, kto nesie dôkazné bremeno ohľadom toho, že vec držal tak, ako si to vyžaduje § 129 ods. 1 OZ, teda že s vecou nakladal ako s vlastnou, resp. že právo vykonával pre seba. Je to totiž on, kto sa dovoláva § 129 ods. 1 OZ, keďže sa odvoláva na vlastnú držbu a