Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 163/2020 z 28. 2. 2020, R 18/2022 (zmluva s ochranným účinkom na tretie osoby)

Vydáno: 15 minút čítania
1. Čo bolo potrebné povedať ku glosovanému rozsudku, bolo povedané v predchádzajúcej glose. Na tomto mieste sa preto v súvislosti s problematikou zmluvy s ochranným účinkom na tretie osoby chceme zaoberať len jedinou otázkou, ktorej potrebu rozriešenia v onej glose načrtol jej autor, K. Csach. Konkrétne nám pôjde o to, či je konštrukcia zmluvy s takýmto účinkom v našom práve potrebná a možná zároveň a či si nevystačíme s riešením, ktoré nám ponúka zodpovednosť za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ.
Pre lepšiu názornosť si túto otázku rozoberme na nasledujúcom klasickom prípade: audítor na základe zmluvy s obchodnou spoločnosťou overí jej účtovnú závierku. Záujemca o obchodný podiel v spoločnosti tento podiel kúpi, dôverujúc audítorskej správe. Po nadobudnutí podielu sa však ukáže, že v dôsledku pochybenia audítora účtovná závierka neodrážala verne hospodársku situáciu spoločnosti a že nadobúdacia cena bola nadhodnotená. Nadobúdateľ preto následne požaduje od audítora zaplatenie rozdielu. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či by nadobúdateľ mohol svoj nárok opierať o zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti (
ex contractu
), alebo o zodpovednosť za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ(
ex delicto
).
Alebo iný inštruktážny prípad: znalec na základe zmluvy s predávajúcim ohodnotí predávanú vec. Kupujúci po oboznámení sa s posudkom vec za túto cenu kúpi. Po prevode vlastníckeho práva sa však ukáže, že cena veci bola nadhodnotená. Kupujúci preto následne požaduje od znalca zaplatenie rozdielu. Je právnym základom tohto nároku porušenie zmluvnej povinnosti alebo porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti?
2. Naše úvahy začnime tým, či sa dajú uvedené si