O vzdaní sa práva a nároku a o preklúzii a časovom obmedzení práva

 
Vzdanie sa práva
1. Existujú ustanovenia, ktoré majú mystickú silu. Fascinujú generácie, vždy nanovo otvárajú otázky a mätú adresátov. Jedným z takých je všeobecný zákaz vzdania sa práva vopred - neplatnou je dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti (§ 574 ods. 2 OZ).
Správne dospel český najvyšší súd 1) k záveru, že zákaz vzdania sa práva vopred prichádza do úvahy len pri právach vyplývajúcich z kogentných noriem. 2) Ak sa strany dohodli na inom rozložení práv a povinností než dispozitívne ustanovenie zákona predpokladá, tak žiadne právo z dispozitívneho ustanovenia ani nemohlo vzniknúť a ani nebolo čoho sa vzdať.
Prepojenie medzi § 574 ods. 2 OZ a teóriou kogentných noriem je však intenzívnejšie. Právna norma je kogentnou vtedy, ak nie je dohodou možné vylúčiť, aby nastali právne následky ňou predpokladané, ak sa raz naplnia jej predpoklady. Zmluvné strany si nemôžu dohodnúť svoje práva inak, než kogentná norma ustanovuje. Z tohto pohľadu je jedno, či by takáto dohoda o odchylnom usporiadaní práv a povinností bola stranami urobená v rámci zmluvy, alebo až následne po jej uzavretí. Strany nemôžu zabrániť tomu, aby nastali následky kogentnej normy vtedy, ak raz budú naplnené jej predpoklady. Kogentnosť právnej úpravy teda pôsobí do času, kým právna norma nepríde k životu - kým nedôjde k naplneniu jej predpokladov. Tým sa kogentný charakter normy vyčerpá. Keď raz rozvinie kogentná norma svoje následky, môžu byť tieto právne následky, teda práva z nej vyplývajúce, dohodou strán menené. Už nejde o zmenu kogentnej normy.
Zákaz vzdania sa práva vopred je podčiarknutím tohto rozmeru pôsobenia kogentnej normy. Právo z kogentnej normy vzniká vtedy, ak sú splnené jej predpoklady. Tento kogentný vznik práva nie je možné vylúčiť ani tým, že by sa niekto vzdal práva. Ak sa predpoklady právnej normy naplnili, a teda slovami § 574 ods. 2 OZ právo vzniklo, je možné sa ho vzdať. Preto § 574 ods. 2 OZ treba čítať v spojitosti s § 2 ods. 3 OZ. Kým § 2 ods. 3 OZ ustanovuje, že strany sa nesmú odchýliť od kogentnej normy pri samotnom dojednávaní obsahu právneho vzťahu, § 574 ods. 2 OZ to dopĺňa v tom zmysle, že tak nesmú urobiť ani neskôr, kým kogentná norma nerozvinie svoje účinky.
2. Nemenej podstatnou je otázka, aké právo má zákon na mysli, ke

Související dokumenty

Súvisiace články

Autorskoprávna ochrana versus ochrana hospodárskej súťaže (nielen) vo svetle judikatúry komunitárnych súdov
Miesto a funkcie deliktuálneho práva v obchodnom práve
Nemajetková ujma a primerané zadosťučinenie v práve nekalej súťaže a v autorskom práve
Kolektívna správa práv versus súťažné právo z hľadiska najnovších legislatívnych snáh na úrovni Európskej únie
Nesplnenie - stav de lege lata
Náhrada škody pri negatívnom zmluvnom záujme
Návrh novelizácie Občianskeho zákonníka a právo obchodných spoločností
Obchodný podiel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Oprávnenia správcu dedičstva zaväzovať spoločnosť a zápisy v obchodnom registri
Ex tunc vs. ex nunc účinok odstúpenia a neplatnosti - naozaj taký veľký rozdiel?
Vplyv odstúpenia od zmluvy na trvanie zabezpečenia
Vplyv rekodifikácie občianskeho práva na právo obchodných spoločností
Vzťah občianskeho a obchodného práva z aspektu právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.
Niektoré otázky rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách z pohľadu posudzovania ich prijateľnosti
Smlouva komisionářská
Zásada nullum crimen sine lege a ukladanie sankcií v súťažnom práve
První zásada soukromého práva (Zásada autonomie vůle: respekt ke způsobilosti člověka tvořit si vlastní životní poměry)
K některým otevřeným problémům právní odpovědnosti
Uzatvorená obchodná spoločnosť

Súvisiace predpisy

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník