Vzdanie sa práva
1. Existujú ustanovenia, ktoré majú mystickú silu. Fascinujú generácie, vždy nanovo otvárajú otázky a mätú adresátov. Jedným z takých je všeobecný zákaz vzdania sa práva vopred - neplatnou je dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti (§ 574 ods. 2 OZ).
Správne dospel český najvyšší súd
1)
k záveru, že zákaz vzdania sa práva vopred prichádza do úvahy len pri právach vyplývajúcich z kogentných noriem.
2)
Ak sa strany dohodli na inom rozložení práv a povinností než dispozitívne ustanovenie zákona predpokladá, tak žiadne právo z dispozitívneho ustanovenia ani nemohlo vzniknúť a ani nebolo čoho sa vzdať.
Prepojenie medzi § 574 ods. 2 OZ a teóriou kogentných noriem je však intenzívnejšie. Právna norma je kogentnou vtedy, ak nie je dohodou možné vylúčiť, aby nastali právne následky ňou predpokladané, ak sa raz naplnia jej predpoklady. Zmluvné strany si nemôžu dohodnúť svoje práva inak, než kogentná norma ustanovuje. Z tohto pohľadu je jedno, či by takáto dohoda o odchylnom usporiadaní práv a povinností bola stranami urobená v rámci zmluvy, alebo až následne po jej uzavretí. Strany nemôžu zabrániť tomu, aby nastali následky kogentnej normy vtedy, ak raz budú naplnené jej predpoklady. Kogentnosť právnej úpravy teda pôsobí do času, kým právna norma nepríde k životu - kým nedôjde k naplneniu jej predpokladov. Tým sa kogentný charakter normy vyčerpá. Keď raz rozvinie kogentná norma svoje následky, môžu byť tieto právne následky, teda práva z nej vyplývajúce, dohodou strán menené. Už nejde o zmenu kogentnej normy.
Zákaz vzdania sa práva vopred je podčiarknutím tohto rozmeru pôsobenia kogentnej normy. Právo z kogentnej normy vzniká vtedy, ak sú splnené jej predpoklady. Tento kogentný vznik práva nie je možné vylúčiť ani tým, že by sa niekto vzdal práva. Ak sa predpoklady právnej normy naplnili, a teda slovami § 574 ods. 2 OZ právo vzniklo, je možné sa ho vzdať. Preto § 574 ods. 2 OZ treba čítať v spojitosti s § 2 ods. 3 OZ. Kým § 2 ods. 3 OZ ustanovuje, že strany sa nesmú odchýliť od kogentnej normy pri samotnom dojednávaní obsahu právneho vzťahu, § 574 ods. 2 OZ to dopĺňa v tom zmysle, že tak nesmú urobiť ani neskôr, kým kogentná norma nerozvinie svoje účinky.
2. Nemenej podstatnou je otázka, aké právo má zákon na mysli, ke