Nesplnenie - stav de lege lata

The author brief lyout lines the regulation of non performance in the Slovak Civil Code and Commercial Code. Having acknowledged the deficiencie so four system differentiating the various types of breach, the paperout lines the salient features of the unitary concept of non - performance adopted by the UNIDROIT Principles of International Commercial Contracts (UPICC), Principles of European Contract Law (PECL) that are based on the United Nations Convention on Contracts for the In ternational Sale of Goods (CISG), and the one is essential lyidentical to the other. On the basis of this system the author introduces the reform movements in the law of obligations across the Europe that have strongly influenced first drafts and proposals for Slovak reform of non - performance. The discussion on the basic policy questions of these proposals should be the preferred working methodon the way forward for Slovak law.

Právna úprava nesplnenia nie je v súčasnom súkromnom (občianskom ani obchodnom) práve jednotná. Pojem nesplnenia dlhu sa v OZ síce používa,¹⁾ ale nie v komplexnom zmysle.²⁾ OZ v záväzkovom práve upravuje jednotlivé skutkové podstaty nesplnenia povinnosti, ktorými sú omeškanie dlžníka,³⁾ omeškanie veriteľa,⁴⁾ vadné plnenie,⁵⁾ nemožnosť plnenia⁶⁾ a v osobitných prípadoch aj smrť dlžníka alebo veriteľa.⁷⁾ Každá z vymenovaných skutkových podstát na seba viaže rôzne právne následky (právo požadovať plnenie v dodatočnej lehote, zánik záväzku pri omeškaní fixnej zmluvy, právo na úroky z omeškania, právo na opravu alebo výmenu vadného tovaru, právo na zľavu z ceny, právo ukončiť zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy,⁸⁾ náhradu škody,⁹⁾ prechod nebezpečenstva škody na veci alebo aj právo zmluvný vzťah vypovedať,¹⁰⁾ prípadne právo odoprieť plnenie vzájomnej povinnosti).¹¹⁾ Tento systém nie je jednoduchý, pretože ani spôsob regulácie týchto právnych následkov nie je systematicky usporiadaný, niektoré zaraďujeme k zodpovednosti za vady, iné sú zaraďované v rámci zmeny obsahu záväzkov (zodpovednosť za omeškanie), obidve však môžu vyústiť do zániku záväzku, rovnako ako nemožnosť plnenia. Náhrada škody je upravená oddelene, keďže sa úprava zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu nediferencuje a vychádza najmäz § 420 OZ založeného na zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Definícia samotného omeškania môže byť sama o sebe zradná. Ak je predpokladom omeškania dlžníka, žene plní včas a riadne, už v tejto samotnej definícii sa skrýva otázka, prečo sa kumuluje nedostatok včasného a riadneho plnenia v definícii omeškania, ktorá je pojmovo spätá len s časom splatnosti. Obvyklým výkladom § 517 ods. 1 OZ dospejeme k záveru, že ak dlžník neplní vôbec alebo síce v čase splatnosti dlhu plní, ale neposkytne riadne plnenie a veriteľ vadné plneniene prijme, je dlžník v omeškaní. Ak veriteľ vadné plnenie prijme, patria mu práva z vadného plnenia (zodpovednosť za vady),¹²⁾ ale už neuplatňujeme nástroje viažuce sa na omeškanie. Nemožnosť plnenia je osobitným prípadom nesplnenia, spôsobuje zánik záväzku bez ďalšieho, ale jej legislatívne nastavenie je veľmi úzke. Ani v tomto prípade nie je náhrada škody vylúčená. Či v dôsledku nesplnenia dlhu možno požadovať náhradu škody, závisí od posúdenia toho, či sú naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, v občianskom práve je táto zodpovednosť založená na prezumovanom zavinení. Okrem takto vytýčených smerov, akými sa nároky dotknutej strany záväzkového vzťahu môžu uberať, netreba zabudnúť na pochybnosti, či vôbec možno aj pre vadné plnenie iného druhu ako prenechanie veci za odplatu požadovať nároky zo zodpovednosti za vady (napr. náprava nekvalitne poskytnutej služby, zľava z ceny), alebo či sa v tomto prípade možno koncentrovať len na nároky z omeškania.¹³⁾ Bezodplatné zmluvy sú extrémom samým osebe, na jednej strane spadajú do zbytočne prísneho režimu omeškania (omeškanie s odovzdaním peňažného daru), na druhej strane aj v prípadoch, v ktorých by spravodlivé riešenie vyžadovalo aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za vady, ustáliť otázku vadnosti v darovaní, poskytnúť nápravu menšej vady a naopak, vylúčiť právo vrátiť dar (napr. zjavná alebo v katastri zapísaná vada) je využitie analógie sporné, keďže podľa ustanovení o zodpovednosti za vady predpoklad odpl