doc. JUDr. Monika Jurčová, PhD.

Úvod Dňa 8. júna 2023 Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako "Súdny dvor") v konaní vo veci C-540/21 o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ proti Slovenskej republike vydal...

Cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. Ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta, cestujúci nie je povinný zaplatiť odstupné a má nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil. Rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ poskytuje výklad, ako posudzovať predpoklady výkonu tohto práva cestujúceho, ak nastanú okolnosti, ktoré svedčia očakávanému nesplneniu zmluvy o zájazde cestovnou kanceláriou.

Podnetom pre príspevok bola publikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 70/2023, v ktorom bol vyslovený názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným v právom. Cieľom autoriek bolo na základe pomerne komplexného preskúmania záverov právnej vedy a praxe ponúknuť prehľad spôsobov, akými možno docieliť výmaz premlčaných záložných práv a vecných bremien z katastra nehnuteľností, prípadne iných registrov. S ohľadom na podobné východiská pri premlčaní týchto vecných práv k cudzej veci odporúčajú zjednotenie prístupu súdnej praxe pri ochrane záujmov osôb zaťažených zápisom premlčaného práva. Na skúmanú problematiku nadväzujú súvisiace otázky a v mnohom závisí od ďalšej praxe alebo normotvorby, aké bude ďalšie smerovanie tejto problematiky.    

Za prevádzkový priestor v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho možno považovať aj miesto konkrétnej zákazky, na ktorom dodávateľ poskytuje dohodnutú službu, napríklad maliarske a natieračské práce.

V snahe zabrániť krachu cestovných kancelárií boli v máji 2020 prijaté prechodné ustanovenia súvisiace s mimoriadnou situáciou týkajúcou sa ochorenia COVID-19 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spo­jených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnika­nia v cestovnom ruchu (ďalej aj „zákon o zájazdoch“). Prevažná väčšina týchto ustanovení stráca svoj význam uplynutím lehoty na vrátenie platieb za nerealizované zájazdy 14. septembra 2021. Režim odstúpenia od zmluvy cestujúcim môže v dôsledku zachovania použiteľnosti prechodného ustanovenia § 33a ods. 12 zákona o zájazdoch ešte dlhodobo spôsobovať spory ohľadom povinnosti cestujúceho zaplatiť odstupné podľa § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch.      

Článok poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika bude časom pravdepodobne nútená na legislatívnej úrovni reagovať na potreby kolaboratívneho hospodárstva. V súčasnosti v sektore ubytovania možno poskytovať službu ubytovania na súkromí formou uzatvorenia zmluvy o ubytovaní alebo prenechať byt alebo iný priestor na bývanie na základe nájomnej zmluvy. Voľba zmluvného typu, postavenie zmluvných strán a otázky spotrebiteľskej ochrany nie sú jednoznačné aj bez zohľadnenia aspektov internetovej platformy ako sprostredkovateľa poskytovanej ubytovacej služby.

Fakultatívnym výletom označujeme výlet, ktorý si objednávateľ zájazdu zvyčajne kupuje už priamo v dovolenkovej destinácii a z právno-technického hľadiska výlet sám osebe už nepatrí do balíka služieb, ktoré tvoria zájazd. Takéto konštatovanie vedie k zbavovaniu sa zodpovednosti cestovnej kancelárie za výlet, keďže ho možno považovať za službu, ktorú poskytuje tretia osoba. Smernica Rady 90/314/EHS o balíku služieb nie je v tejto otázke dostatočne určitá, takisto právna úprava zmluvy o obstaraní zájazdu neposkytuje zrejmé odpovede. Riziká spojené s fakultatívnymi výletmi sú značné a zvyčajne sa spájajú so zahraničnými zájazdmi. V nasledujúcom príspevku poukážeme najmä na riešenia v zahraničnej rozhodovacej praxi v nadväznosti na slovenskú prax fakultatívnych výletov.