Princípy európskeho zmluvného práva - právna povaha a možnosti ich aplikácie

Príspevok sa zaoberá analýzou vybraných otázok postavenia Princípov európskeho zmluvného práva (PECL) ako z hľadiska svojho pôvodu akademickej iniciatívy, spočívajúcej vo vytvorení systému pravidiel neštátneho charakteru, ktoré upravujú záväzkové vzťahy zmluvného charakteru. Osobitne poukazuje na vymedzenie právnej povahy Princípov a (ne)možnosti ich kvalifikácie ako autonómneho prameňa práva. Zároveň stručne oboznamuje s možnosťami a mechanizmami aplikácie Princípov, ako aj s limitmi ich použitia pri regulácii zmluvných vzťahov.

Princípy Európskeho zmluvného práva (ďalej ako "Princípy" alebo "PECL") boli vypracované Komisiou pre európske zmluvné právo (ďalej len "komisia") pod vedením dánskeho profesora Ole Landa. Komisia bola zložená z právnych expertov pôvodných členských štátov Európskej únie, prevažne akademikov, ale tiež právnikov z praxe.¹⁾

V úvode k ich vydaniu sú charakterizované ako "odpoveď na potrebu konsolidovať základy zmluvného práva Únie v prostredí rýchlo sa rozmáhajúceho komunitárneho práva, ktoré produkuje množstvo špecifických zmluvných typov.".²⁾ Táto požiadavka je stále aktuálna a nadviazala na ňu činnosť Študijnej skupiny pre Európsky občiansky zákonník, ktorá na všeobecné zmluvné právo Landovho projektu vytvárala nadstavbu pokrývajúcu ďalšie oblasti súkromného práva.³⁾ Ich práca našla odozvu aj na oficiálnej úrovni spolupráce s orgánmi EÚ,⁴⁾ výsledky ich práce boli postupne publikované ako "Princípy, definície a modelové pravidlá európskeho súkromného práva. Návrh Spoločného referenčného rámca".⁵⁾ A hoci už táto publikácia má obsahovať určitú precizáciu a vylepšenie Princípov,⁶⁾ dopĺňa ju kniha, ktorá vychádza z výsledkov práce Association Henri Capitant & Société de législation comparée (ďalej pod označením "AHC-SLC Group") a obsahuje revidujúce, doplňujúce materiály k Princípom aj Spoločnému referenčnému rámcu.⁷⁾ AHC-SLC Group participovala aj na príprave Spoločného referenčného rámca. Z hľadiska Princípov je zaujímavé zmieniť sa, že táto skupina predkladá nielen vlastné revidované znenie Princípov, ale ho aj dopĺňa o návrh tzv. nultej kapitoly, v ktorej akademici formulujú tri základné princípy ("guiding principles") európskeho zmluvného práva. Zaraďujú k nimi zmluvnú slobodu ("freedom of contract"), zmluvnú istotu ("contractual certainty") a zmluvnú slušnosť ("contractual fairness").

Slovenská aj Česká republika ako nové členské štáty Európskej únie sledujú aktuálne trendy zmluvného práva, ale zároveň je nutné si rezervovať právo postupne sa oboznamovať s jeho vývojom a zmenami v Európe. Samozrejme, ťažko obhájiť takéto právo v oblasti komunitárneho práva a implem