Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej
únie
JUDr.
Milan
Hodás
riaditeľ legislatívno-právneho odboru Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu
SR, doktorand, katedra ústavného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského,
Bratislava
HODÁS, M.: Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov
Európskej únie. Právny obzor, 96, 2013, č.2, s.126 - 136.
The issue of titles of the bills and of the legal acts of the European Union.
In
the presented contribution, the author deals with the names of the bills in terms of related
legislative technics and requirements on law-making resulting from the value orientation of the
legal system on the rule of law, i.e. particularly the requirements for transparency - a good
orientation in law, the requirement of legal certainty and clarity of the law. The author also
describes the essentials of the names of the acts of the European Union and associated legislative
technique. Critically speaks above a change of names of the legislation as well as changing the
names of the acts of the European Union, which makes the already difficult orientation in the system
of law even more difficult. As a possible way to improve the orientation in the system of law sees
electronization of authentic versions of the legislation, which will serve as a legitimate authentic
source of law.Key words:
change of name of legal regulation, legislative technique,
transparency of law, comprehensibility of law, access to law, publication of authentic electronic
versions of legal normsÚvod
Podľa Ulpiana - Právne pravidlá sú tieto: čestne žiť, nikomu neubližovať a každému priznať, čo
mu patrí.1) V dnešnej komplikovanej postmodernej spoločnosti sme nútení (máme
tendenciu) vyjadrovať Ulpianovu jednoduchú a výstižnú tézu vo veľkom množstve právnych predpisov -
t.j. rozsiahlou normotvorbou.
Iuris praecepta haec sunt: honeste vivere, alterum non laedere, suum
cuique tribuere
Požiadavky na normotvorbu sú determinované hodnotovou orientáciou právneho
poriadku.2) Slovenská republika sa ako právny štát v normotvorbe usiluje o
dodržania princípov právneho štátu, teda aj princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je požiadavka
na oprávnenú dôveru v právo, t.j. prístupnosť práva, poznateľnosť práva a predvídateľnosť
práva.3) Na tieto požiadavky potom reflektujú legislatívno-technické pravidlá
normotvorby. V právnom štáte musí mať právo okrem materiálnej aj náležitú formálnu kvalitu. V teórii
práva sa v tomto kontexte hovorí o tzv. formálnych hodnotách práva, ktoré síce neurčujú obsah
právnych predpisov, majú však právu zaistiť samotnú existenciu, akceptáciu a aplikovateľnosť. Podľa
Ústavného súdu Českej republiky medzi tieto hodnoty patria hodnoty ako poriadok, predvídateľnosť,
sloboda od arbitrárnosti, právna rovnosť či právna istota.4) Jednoducho
povedané, každá právna úprava musí vyjadrovať rešpekt k všeobecným právnym zásadám (princípom), ako
je dôvera v právo, právna istota a predvídateľnosť právnych aktov, ktoré štrukturujú právny poriadok
demokratického právneho štátu, resp. sú z neho odvoditeľné. V súvislosti s legislatívno-technickými
požiadavkami je potrebné osobitne akcentovať princíp predvídateľnosti práva ako jeden z princípov
vyplývajúcich z princípu právneho štátu.5) Princíp predvídateľnosti práva ako
dôležitý atribút právneho štátu podstatným spôsobom súvisí s princípom právnej istoty a je
nevyhnutným predpokladom všeobecnej dôvery občanov v právo.6)
Možno skonštatovať, že jedným zo základných cieľov a dôvodov existencie legislatívnej
techniky je prehľadnosť, jednotnosť a zrozumiteľnosť právneho poriadku. Zbyněk Šín uvádza: metodický
prístup k tvorbe právnych predpisov má zabezpečiť rešpektovanie stability, systémovosti, jednoty,
súladu, vnútornej previazanosti, normatívnosti a zrozumiteľnosti právneho
predpisu.7) Príprava a spracovanie právnych predpisov podlieha legislatívnym
pravidlám už od čias