Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie

Vydáno: 29 minút čítania
Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie
JUDr.
Milan
Hodás
riaditeľ legislatívno-právneho odboru Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, doktorand, katedra ústavného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
HODÁS, M.: Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie. Právny obzor, 96, 2013, č.2, s.126 - 136.
The issue of titles of the bills and of the legal acts of the European Union.
In the presented contribution, the author deals with the names of the bills in terms of related legislative technics and requirements on law-making resulting from the value orientation of the legal system on the rule of law, i.e. particularly the requirements for transparency - a good orientation in law, the requirement of legal certainty and clarity of the law. The author also describes the essentials of the names of the acts of the European Union and associated legislative technique. Critically speaks above a change of names of the legislation as well as changing the names of the acts of the European Union, which makes the already difficult orientation in the system of law even more difficult. As a possible way to improve the orientation in the system of law sees electronization of authentic versions of the legislation, which will serve as a legitimate authentic source of law.
Key words:
change of name of legal regulation, legislative technique, transparency of law, comprehensibility of law, access to law, publication of authentic electronic versions of legal norms
Úvod
Podľa Ulpiana
Iuris praecepta haec sunt: honeste vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere
- Právne pravidlá sú tieto: čestne žiť, nikomu neubližovať a každému priznať, čo mu patrí.1) V dnešnej komplikovanej postmodernej spoločnosti sme nútení (máme tendenciu) vyjadrovať Ulpianovu jednoduchú a výstižnú tézu vo veľkom množstve právnych predpisov - t.j. rozsiahlou normotvorbou.
Požiadavky na normotvorbu sú determinované hodnotovou orientáciou právneho poriadku.2) Slovenská republika sa ako právny štát v normotvorbe usiluje o dodržania princípov právneho štátu, teda aj princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je požiadavka na oprávnenú dôveru v právo, t.j. prístupnosť práva, poznateľnosť práva a predvídateľnosť práva.3) Na tieto požiadavky potom reflektujú legislatívno-technické pravidlá normotvorby. V právnom štáte musí mať právo okrem materiálnej aj náležitú formálnu kvalitu. V teórii práva sa v tomto kontexte hovorí o tzv. formálnych hodnotách práva, ktoré síce neurčujú obsah právnych predpisov, majú však právu zaistiť samotnú existenciu, akceptáciu a aplikovateľnosť. Podľa Ústavného súdu Českej republiky medzi tieto hodnoty patria hodnoty ako poriadok, predvídateľnosť, sloboda od arbitrárnosti, právna rovnosť či právna istota.4) Jednoducho povedané, každá právna úprava musí vyjadrovať rešpekt k všeobecným právnym zásadám (princípom), ako je dôvera v právo, právna istota a predvídateľnosť právnych aktov, ktoré štrukturujú právny poriadok demokratického právneho štátu, resp. sú z neho odvoditeľné. V súvislosti s legislatívno-technickými požiadavkami je potrebné osobitne akcentovať princíp predvídateľnosti práva ako jeden z princípov vyplývajúcich z princípu právneho štátu.5) Princíp predvídateľnosti práva ako dôležitý atribút právneho štátu podstatným spôsobom súvisí s princípom právnej istoty a je nevyhnutným predpokladom všeobecnej dôvery občanov v právo.6)
Možno skonštatovať, že jedným zo základných cieľov a dôvodov existencie legislatívnej techniky je prehľadnosť, jednotnosť a zrozumiteľnosť právneho poriadku. Zbyněk Šín uvádza: metodický prístup k tvorbe právnych predpisov má zabezpečiť rešpektovanie stability, systémovosti, jednoty, súladu, vnútornej previazanosti, normatívnosti a zrozumiteľnosti právneho predpisu.7) Príprava a spracovanie právnych predpisov podlieha legislatívnym pravidlám už od čias

Související dokumenty

Súvisiace články

Profesionálni rodičia a pracovný čas - k návrhom generálneho advokáta vo veci C-147/17
Prípad Achmea: koniec investičnej arbitráže na základe tzv. intra-EÚ bilaterálnych investičných zmlúv?
Právne rámce eurokonformného výkladu vo svetle niektorých rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR
K povinnosti finančného agenta vrátiť províziu pri zániku poistnej zmluvy (rozsudok SD EÚ C-48/16)
Keď písomne neznamená písomne a iné poučenia z rozsudku Home Credit Slovakia
Pokus o demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej
Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ a Všeobecného súdu EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19
Uplatňovanie práva EÚ v členských krajinách
Genderová vyváženost v evropských společnostech skrze kvóty - nutnost nebo "absurdita"
Odkaz Súdneho dvora EÚ vnútroštátnym súdom o aplikovateľnosti a pôsobnosti Charty základných právEÚ: Rozsudky vo veciach Aklagaren Fransson a Melloni
Tabuľka zhody ako náležitosť prebratia smernice
Vplyv úniového práva na medzinárodný rámec právnej úpravy zodpovednostných vzťahov jadrového práva
Návrh nariadenia o spoločnom európskom kúpnom práve - nový právny režim pre vnútroštátny a cezhraničný obchod(správa z konferencie)
Nariadenie Európskej únie z pohľadu normotvorby
Návrh na uľahčenie cezhraničného riadenia skupín spoločností v Európe (preklad Ž. Šuleková).
Kúpne zmluvy uzatvárané on - line a kúpa digitálneho obsahu - úvahy o novej regulácii.
Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu v oblasti dane z príjmov a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.
Charta základných práv EÚ v konaní o súlade právnych predpisov
Zmiešaná zmluva ako prameň práva Európskej únie.
Európa v horizonte konštrukcie