Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie

Vydáno: 29 minút čítania
Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie
JUDr.
Milan
Hodás
riaditeľ legislatívno-právneho odboru Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, doktorand, katedra ústavného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
HODÁS, M.: Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie. Právny obzor, 96, 2013, č.2, s.126 - 136.
The issue of titles of the bills and of the legal acts of the European Union.
In the presented contribution, the author deals with the names of the bills in terms of related legislative technics and requirements on law-making resulting from the value orientation of the legal system on the rule of law, i.e. particularly the requirements for transparency - a good orientation in law, the requirement of legal certainty and clarity of the law. The author also describes the essentials of the names of the acts of the European Union and associated legislative technique. Critically speaks above a change of names of the legislation as well as changing the names of the acts of the European Union, which makes the already difficult orientation in the system of law even more difficult. As a possible way to improve the orientation in the system of law sees electronization of authentic versions of the legislation, which will serve as a legitimate authentic source of law.
Key words:
change of name of legal regulation, legislative technique, transparency of law, comprehensibility of law, access to law, publication of authentic electronic versions of legal norms
Úvod
Podľa Ulpiana
Iuris praecepta haec sunt: honeste vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere
- Právne pravidlá sú tieto: čestne žiť, nikomu neubližovať a každému priznať, čo mu patrí.1) V dnešnej komplikovanej postmodernej spoločnosti sme nútení (máme tendenciu) vyjadrovať Ulpianovu jednoduchú a výstižnú tézu vo veľkom množstve právnych predpisov - t.j. rozsiahlou normotvorbou.
Požiadavky na normotvorbu sú determinované hodnotovou orientáciou právneho poriadku.2) Slovenská republika sa ako právny štát v normotvorbe usiluje o dodržania princípov právneho štátu, teda aj princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je požiadavka na oprávnenú dôveru v právo, t.j. prístupnosť práva, poznateľnosť práva a predvídateľnosť práva.3) Na tieto požiadavky potom reflektujú legislatívno-technické pravidlá normotvorby. V právnom štáte musí mať právo okrem materiálnej aj náležitú formálnu kvalitu. V teórii práva sa v tomto kontexte hovorí o tzv. formálnych hodnotách práva, ktoré síce neurčujú obsah právnych predpisov, majú však právu zaistiť samotnú existenciu, akceptáciu a aplikovateľnosť. Podľa Ústavného súdu Českej republiky medzi tieto hodnoty patria hodnoty ako poriadok, predvídateľnosť, sloboda od arbitrárnosti, právna rovnosť či právna istota.4) Jednoducho povedané, každá právna úprava musí vyjadrovať rešpekt k všeobecným právnym zásadám (princípom), ako je dôvera v právo, právna istota a predvídateľnosť právnych aktov, ktoré štrukturujú právny poriadok demokratického právneho štátu, resp. sú z neho odvoditeľné. V súvislosti s legislatívno-technickými požiadavkami je potrebné osobitne akcentovať princíp predvídateľnosti práva ako jeden z princípov vyplývajúcich z princípu právneho štátu.5) Princíp predvídateľnosti práva ako dôležitý atribút právneho štátu podstatným spôsobom súvisí s princípom právnej istoty a je nevyhnutným predpokladom všeobecnej dôvery občanov v právo.6)
Možno skonštatovať, že jedným zo základných cieľov a dôvodov existencie legislatívnej techniky je prehľadnosť, jednotnosť a zrozumiteľnosť právneho poriadku. Zbyněk Šín uvádza: metodický prístup k tvorbe právnych predpisov má zabezpečiť rešpektovanie stability, systémovosti, jednoty, súladu, vnútornej previazanosti, normatívnosti a zrozumiteľnosti právneho predpisu.7) Príprava a spracovanie právnych predpisov podlieha legislatívnym pravidlám už od čias

Související dokumenty

Súvisiace články

Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ a Všeobecného súdu EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19
Služby všeobecného hospodárskeho záujmu a ich zabezpečenie priznaním výlučného alebo osobitného práva
Na dlhej ceste k Európskemu občianskemu zákonníku (III. časť)
Opcie a limity možnej harmonizácie režimu zodpovednosti za jadrové škody v rámci Európskeho spoločenstva/Európskej únie
Štatutárny orgán ako pracovník podľa práva EÚ a európske procesné právo
Systematika európskeho normatívneho rámca financovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu
O Súdnom dvore Eurázijskej hospodárskej únie: postavenie, konanie a prínos
Vplyv európskej normotvorby na národné parlamenty a legitimita legislatívneho procesu v EÚ
Charta základných práv EÚ v konaní o súlade právnych predpisov
Európa v horizonte konštrukcie
Genderová vyváženost v evropských společnostech skrze kvóty - nutnost nebo "absurdita"
Odkaz Súdneho dvora EÚ vnútroštátnym súdom o aplikovateľnosti a pôsobnosti Charty základných právEÚ: Rozsudky vo veciach Aklagaren Fransson a Melloni
Nariadenie Európskej únie z pohľadu normotvorby
Tabuľka zhody ako náležitosť prebratia smernice
Vplyv úniového práva na medzinárodný rámec právnej úpravy zodpovednostných vzťahov jadrového práva
Návrh nariadenia o spoločnom európskom kúpnom práve - nový právny režim pre vnútroštátny a cezhraničný obchod(správa z konferencie)
Genéza vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach v EÚ
Aktuální otázky přednostní aplikace komunitárního práva ve vztahu k Listině základních práv a Lisabonské smlouvě
Európska únia a boj proti extrémizmu