Prípad Achmea: koniec investičnej arbitráže na základe tzv. intra-EÚ bilaterálnych investičných zmlúv?

Investičná arbitráž má v porovnaní s klasickou medzinárodnou obchodnou arbitrážou isté špecifiká. Medzinárodná arbitráž investičných sporov je dominantným spôsobom riešenia medzinárodných investičných sporov zahraničných investorov (zvyčajne nadnárodných korporácií) a hosťovských štátov, a to nezávislým medzinárodným rozhodcovským tribunálom podľa špecifických medzinárodných rozhodcovských pravidiel.¹⁾ Hlavnú úlohu v režime medzinárodných investícií zohrávajú práve BITs. Ide o dvojstranné dohody o podpore a ochrane zahraničných investícií právne záväzné pre oba zmluvné štáty. BITs poskytujú vzájomnú ochranu pre oprávnených investorov.²⁾

Slovensko sa prípadom Slovenská republika proti Achmea BV (ďalej len "prípad Achmea") opäť raz dostalo do povedomia širokej arbitrážnej verejnosti. V minulosti sa Slovensko zviditeľnilo napríklad prípadom ČSOB proti Slovenská republika, ICSID prípad č.: ARB/97/4, kde bola žalobcovi priznaná jedna z najvyšších súm v investičnej arbitráži (867,80 mil. USD), alebo nedávno v súvislosti s komerčnou arbitrážou vo Viedni (VIAC) v prípade Slovenské elektrárne, a. s. proti MH Manažment, a. s. a Slovenská republika, a to predovšetkým v súvislosti s "kráľovskou" odmenou pre právneho zástupcu MH Manažment, a. s.

Cieľom tohto článku je kriticky zhodnotiť pomerne prekvapivé rozhodnutie v prípade Achmea, zosumarizovať hlavné závery vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia i následných diskusií a snažiť sa načrtnúť možné východiská budúcnosti intra-EÚ investičnej arbitráže.

Pred tým, ako sa začneme venovať samotnému rozhodnutiu SDEÚ v prípade Achmea, je namieste uviesť prečo vlastne k tomuto sporu došlo a čo mu predchádzalo.

Všetko sa začalo v roku 2004, keď v súvislosti s reformou zdravotníctva došlo na Slovensku k liberalizácii trhu so zdravotným poistením a k otvoreniu trhu vnútroštátnym a zahraničným subje