Štúdia analyzuje na Slovensku pomerne často opomínanú problematiku bilaterálnych investičných zmlúv. V súčasnosti sa nachádzajú členské štáty, investori a aj samotné súdne inštitúcie v mimoriadne špecifickom období, keď sú pozície členských štátov a Európskej komisie diametrálne odlišné od rozhodnutí arbitrážnych tribunálov. Toto odlišné vnímanie a interpretácia jednotlivých rozhodnutí spôsobuje nielen dvojkoľajnosť v právnom zmysle, ale najmä sa zvyšuje právna neistota pre členské štáty a samotných investorov.
MATUŠKA, P.: Post Achmea: súboj o investičné arbitráže medzi právom EÚ a medzinárodným právom; Justičná revue, 73, 2021, č. 5, s. 597 - 616.
The study analyses bilateral investment agreements which are often overlooked topic in Slovakia. Nowadays, the Member States, investors and the judicial institutions are in remarkable situation, where the positions of the Member States and the European Commission are diametrically opposed to the decisions delivered by the arbitral tribunals. This different perception and interpretation of decisions not only creates dichotomy in the legal sense, but increases legal uncertainty not only for Member States but also for investors.
Úvod
Štúdia analyzuje pomerne málo známy aspekt, ktorý je však mimoriadne dôležitý z pohľadu Slovenskej republiky, a tým je otázka bilaterálnych investičných zmlúv a ich status podľa práva Európskej únie a medzinárodného práva. V súčasnosti sa nachádzajú členské štáty, investori a aj samotné súdne inštitúcie v mimoriadne špecifickom období, keď sú pozície členských štátov a Európskej komisie diametrálne odlišné od rozhodnutí arbitrážnych tribunálov. Toto odlišné vnímanie a interpretácia jednotlivých rozhodnutí spôsobuje nielen dvojkoľajnosť v právnom zmysle, ale najmä sa zvyšuje právna neistota pre členské štáty a samotných investorov. V prvej časti príspevku vysvetlíme na príklade zmluvy s Veľkou Britániou, za akých podmienok vznikali slovenské bilaterálne investičné zmluvy a ako sa menilo právne prostredie okolo nich. V ďalšej časti v krátkosti rozoberieme rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Achmea,
ktorý prelomovým spôsobom zmenil fungovanie systému investičných arbitráží v Európskej únii. V poslednej časti prostredníctvom analýzy rozsudkov arbitrážnych tribunálov poukážeme na diametrálne rozdielne vnímanie rozsudku
Achmea,
prijatia Deklarácie o rozsudku Achmea a podpise Dohody o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie
2)
.I Zmluva o ochrane investícií medzi Slovenskom a Britániou
Slovenská republika
"stricto sensu"
nepodpísala zmluvu o ochrane investícií ("bilateral investmenttreaty" ďalej ako "BIT") so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, keďže zmluva bola podpísaná ešte Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou (ďalej ako "ČSFR") v roku 1990. Slovensko sa prostredníctvom sukcesie, ako nástupnícky štát ČSFR, stalo zmluvnou stranou. Zmluva medzi Veľkou Britániou a ČSFR bola jednou z mnohých, ktoré boli uzavreté po zmene politického a ekonomického režimu v roku 1989 a ich cieľom bolo najmä prilákať zahraničný kapitál a investície. Táto zmluva bola podpísaná v súlade s Viedenským dohovorom o zmluvnom práve (ďalej ako "VDZP") a plne sa riadila výhradne medzinárodným právom bez toho, aby existovali pochybnosti o jej platnosti alebo plnej aplikovateľnosti.V čase jej podpisu Slovenská republika, resp. ČSFR nebola členom Európskej únie.
3)
Fungovanie a uplatňovanie tejto zmluvy nespôsobilo žiadne právne problémy, keďže jej režim bol relatívne jednoduchý a fungoval po celom svete rovnako.
4)
V tejto dobe boli oprávnené uzatvárať BIT iba štáty, a až neskôr sa táto kompetencia rozšírila aj o tzv. REIO (regional economic integration organisation), ako je aj Európska únia.
5)
Právomoc Európskej komisie (ďalej aj "Komisia") uzatvárať BITs je však potrebné vnímaťvo svetle Stanoviska Súdneho dvora Európskej únie C-2/15,
Free Trade Agreement between the European Union and the Republic of Singapore,
6)
v ktorom Súdny dvor Európskej únie ("SDEÚ") rozhodol, že ide o tzv. zmiešané dohody a úloha členských štátov je pri ich schvaľovaní nezastupitelná. Inými slovami, Komisia môže rokovať o texte zmluvy v mene Európskej únie a jej členských štátov, ale pri ratifikácii dohody je potrebný súhlas aj členských štátov i orgánov Európskej únie.Veľká Británia má v súčasnosti podpísané dohody s viacerými členskými štátmi EÚ, vrátane Slovenska. BIT so Slovenskom bola dojednaná a podpísaná začiatkom 90-tych rokov, čo sa odzrkadľuje aj v jej texte. V preambule sa zmluva odvoláva, okrem iného, na princípy Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, podpísaného v Helsinkách v roku 1975.
7)
V súčasnosti sa podobný odkaz už nepoužíva a skôr sa akcentujú environmentálne témy,
8)
právo štátu regulovať investície na svojom území,
9)
alebo otázky ľudských práv.
10)
Definícia investora a investície je otvorená, bez ďalších podrobnejších požiadaviek, aké sa dnes kladú na investora, resp. investíciu.
11)
Špecifikom tejto zmluvy je aj jej teritoriálna aplikovateľnosť, ktorá je zakotvená v článku 1 písmeno d):
"Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo: Veľkú Britániu a Severné Írsko, včítane pobrežných vôd a akejkoľvek morskej oblasti nachádzajúcej sa za pobrežnými vodami Spojeného kráľovstva, ktoré boli alebo v budúcnosti môžu byť označené zákonom Spojeného kráľovstva v súlade s medzinárodným právom za oblasť, v ktorej môže Spojené kráľovstvo vykonávať práva týkajúce sa morského dna a podložia a ich prírodných zdrojov, a
."
12)
Z obsahu tohto ustanovenia je zrejmé, že dohoda sa vzťahuje iba na územie Veľkej Británie v Európe, avšak nie na jeho zámorské územia.
13)
Samotná zmluva obsahuje mechanizmus rozšírenia jej teritoriálnej aplikovateľnosti a to prostredníctvom výmeny diplomatických nót. Toto sa doposiaľ neuskutočnilo a preto prípadné slovenské investície na týchto územiach nie sú pokryté ochranou BIT.akékoľvek územie, na ktoré bude rozšírená platnosť tejto Dohody, v súlade s ustanoveniami článku 12
Samotné vtedajšie členstvo Spojeného kráľovstva a budúce možné členstvo Slovenska v Európskej únii vtedy predvídalo ustanovenie článku 7, podľa ktorého:
"Ustanovenia tejto Dohody upravujúce poskytovanie zaobchádzania nie menej výhodného, než aké sa poskytuje investorom ktorejkoľvek zmluvnej strany alebo ktoréhokoľvek tretieho štátu, sa nebudú vykladať tak, aby jednu zmluvnú stranu zaväzovala poskytnúť investorom druhej zmluvnej strany prospech z akéhokoľvek zaobchádzania, preferencií alebo výhod vyplývajúcich z
a)
akejkoľvek existujúcej alebo budúcej colnej alebo Hospodárskej únie alebo podobnej medzinárodnej dohody, na ktorej sa ktorákoľvek zmluvná strana podieľa alebo bude podieľať alebo
b)
akéhokoľvek medzinárodného dojednania, dohody alebo vnútroštátnych predpisov tykajúcich sa iba alebo hlavne zdanenia".
14)
Na účely tejto štúdie je však najdôležitejší článok 14:
"Pokiaľide o investície vykonané počas platnosti Dohody, jej ustanovenia sa budú na také investície vzťahovať po dobu pätnástich rokov odo
dňa ukončenia platnosti, čo nevylučuje bez ujmy používať potom pravidlá všeobecného medzinárodného práva." Toto ustanovenie je tzv.
"sunsetclause",
ktorá zabezpečuje, že jednostranným ukončením zmluvy nebudú dotknuté práva investorov a budú ich môcť využiť až 15 rokov po unilaterálnom ukončení. Práve toto ustanovenie spôsobuje najväčšiu kontroverziu v prípade ukončenia BIT. V ďalšej časti sa zameriame na právo Európskej únie a jeho chápanie BITs.II Medzinárodné právo v. právo Európskej únie
Na prvý pohľad sa môže zdať, že právo Európskej únie a BIT, ktoré sú "klasické" medzinárodné zmluvy, môžu bezproblémovo koexistovať, keďže ide o dva oddelené režimy a systémy. V skutočnosti obidva právne systémy ukladajú povinnosti pre štát, a tieto povinnosti sa môžu dostať do vzájomného rozporu, keď rešpektovanie jedného záväzku môže byť v rozpore s inými záväzkami. Pravdepodobne najznámejším prípadom je sága v prípade
Micula.
15)
Rumunsko zaplatilo