Medzinárodná energetická agentúra a jej význam pri harmonizácii administratívnych opatrení vo vzťahu k energetickej bezpečnosti štátu

Article deals with the international and national legal framework, based on the Agreement on the International Energy Programme of 1974. It points out historical consequences of this Agreement and of the establishment of the International Energy Agency. It deals with different aspects of this special international organisation: with its membership, governance and its relation to other international organisations, namely to the European Union. Further, a special attention is paid to the way, how the framework created by the Agreement of 1974 was transformed into the national legal framework of the Slovak Republic. The fourth part of this paper contains overview of the measures, laid down in the Agreement in order to cope with the danger of oil shortages. Author classifies these measures (emergerncy stocks, emergency measures, oil sharing system) according to the traditional theories of administrative law and points out, that while some very important decision competencies have been transfered to the International Energy Agency by the Agreement, most of the administrative measures, including the state control and administrative sanctions must be executed by the national administrative authorities.

Priemysel všetkých ekonomicky rozvinutých krajín je závislý od pravidelného a nepretržitého zásobovania ropou a ropnými výrobkami.¹⁾ Závislosť západoeurópskych ekonomík od týchto produktov a jej limity sa prejavili už počas Suezskej krízy v r. 1956. Tá bola jednou z geopolitických impulzov na založenie Európskeho spoločenstva atómovej energie, pretože priemyselné využitie atómovej energie bolo vnímané ako alternatíva závislosti od fosílnych zdrojov energie. Zlomovým bodom však bola ropná kríza z r. 1973 - 1974, keď sa ropa stala prostriedkom politického nátlaku krajín vyvážajúcich ropu. Na zdôraznenie svojej požiadavky týkajúcej sa stiahnutia izraelskej armády z obsadených arabských území vyhlásilo sedem arabských štátov ťažiacich ropu bojkot jej exportu do Spojených štátov a Holandska pre izraelský postoj týchto štátov. Arabské štáty prijali nielen rozhodnutie o znížení ťažby ropy o 25%, ale aj o zvýšení cien. V októbri 1973 sa zvýšila cena za barel ropy (159 l) o 70%, dva mesiace neskôr, v decembri 1973, zvýšili arabské krajiny ťažiace ropu, s výnimkou Iraku, znovu cenu s platnosťou od 1. januára 1974, tentoraz však viac ako na dvojnásobok. Prakticky hneď po tomto "ropnom šoku" začali členské štáty Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Cooperation and development) hľadať spôsob, ako zabrániť jeho opakovaniu. Riešenie bolo nájdené v preventívnych opatreniach a v koordinovanom prístupe týchto štátov pre prípad stavu ropnej núdze. Ako najvýznamnejšie preventívne opatrenie bolo identifikované udržiavanie núdzových zásob v každej členskej krajine v množstve závislom od veľkosti jej trhu s ropou a ropnými produktmi, kapacity spracovania a spotreby ropy. Jedným zo spôsobov, ako medzinárodné spoločenstvo štátov na vyššie uvedený výzvy reagovalo, bolo prijatie novej medzinárodnej konvencie, Dohody o medzinárodnom energetickom programe, a vytvorenie Medzinárodnej energetickej agentúry (International Energy Agency).²⁾ Systém, vytvorený Dohodou o Medzinárodnom energetickom programe, pritom nie je prvým takýmto systémom. Jeho predchodcami boli opatrenia, prijaté štátmi Dohody v priebehu prvej svetovej vojny.³⁾ Avšak zatiaľ čo tieto prvé formy opatrení reagovali na nedostatok pohonných látok vo vzťahu k potrebám vojska, systém vytvorený medzinárodným spoločenstvom štátov v r. 1974 reaguje na potreby civilného priemyslu.

Predmetom záujmu tohto príspevku je medzinárodný bezpečnostný systém vytvorený Dohodou o Medzinárodnom energetickom programe z r. 1974, jeho nástroje a formy ich transformácie do národných predpisov správneho práva hmotného. V širších súvislostiach je možné článok považovať aj za príspevok do diskusie o "internacionalizácii" správneho práva hmotného, tzn. o stále sa prehlbujúcom vplyve medzinárodnoprávnych záväzkov na opatrenia v oblasti správneho práva hmotného.

Za počiatok úsilia medzinárodného spoločenstva v oblasti inštituc