Imunita štátu v medzinárodnej arbitrážnej a obchodnej praxi I. časť: Historický vývoj, zmluvné vzdanie sa imunity.

. Theory of restrictive sovereign immunity substantiated itself as wishful, but still not a complete replacement of its older sibling, being obsolete absolute immunity from both jurisdiction and enforcement of arbitral award. Actually, it is widely known that a right of the party to the international arbitration to properly enforce an arbitral award, rendered in its favour against the state, stays a controversial issue. It may be submitted that the aforementioned situation is a courtesy of a residual application of the theory of absolute sovereign immunity - a pain in the neck of traders with its quite disappointing effect, when considering the contemporary modern business world, that both respects and enjoys the doctrine of restricted immunity, and its division between transactions and transactions . In particular, this concept secured access to justice for private actors when trading with states. It may be submitted that both the international commercial and investment arbitration are vivid examples of all the possible doctrinal tensions, exposed by the international law of immunity. The most recent accounts of relevant cases disclose a general shift toward the doctrine of restrictive sovereign immunity and simply put, the restrictive sovereign immunity ought to have a universal scope of applicability across the globe. Except for introducing the issue of the state immunity in international arbitration, this two part long study presents a brief account of the reasons why the doctrine of restrictive immunity should dominate the ground of international commerce. As the story develops, it will make three intertwined observations in this respect.

Teória reštriktívnej jurisdikčnej imunity štátu¹⁾ sa v oblasti medzinárodnej arbitráže v dvadsiatom storočí postupne udomácnila, avšak doposiaľ úplne nenahradila pôsobenie striktnejšej absolútnej imunity, a to rovnako jurisdikčnej, ako ani exekučnej imunity štátu k výkonu medzinárodného rozhodcovského rozsudku, vydaného v medzinárodnej arbitráži (obchodnej²⁾ i investičnej³⁾ ) medzi obchodnou spoločnosťou, resp. podnikateľom ako súkromnou osobou/ a štátom.⁴⁾ Problematickejšou súčasťou imunity štátu v medzinárodnej arbitrážnej praxi je jednoznačne exekučná imunita štátu, uplatňovaná štátom v štádiu výkonu rozhodcovského rozsudku pred príslušným súdom. Ako tvrdí Sagar:⁵⁾ "

Vskutku, odhliadnuc od osobitného systému investičnej ICSID arbitráže,⁶⁾ ktorý garantuje víťaznej sporovej strane aspoň čiastočný výkon rozhodcovského rozsudku v podobe povinného plnenia finančných záväzkov vyplývajúcich z rozhodcovského rozsudku,⁷⁾ právo úspešnej sporovej strany v medzinárodnej obchodnej arbitráži na riadny výkon rozhodcovského rozsudku, ostáva kontroverznou záležitosťou. V opačnom prípade by totiž desiatky ohlasov z medzinárodnej právnej teórie i praxe, nabádajúce zmluvné strany v obchodnom vzťahu súkromná osoba - štát k zahrnutiu doložiek o vzdaní sa jurisdikčnej aj exekučnej imunity pred vnútroštátnym súdom do rozhodcovských doložiek v medzinárodných obchodných zmluvách, nemali vôbec zmysel. Realita je však taká, že doplňovanie ""⁸⁾ do rozhodcovských doložiek v medzinárodných obchodných zmluvách bolo ako sofistikovaný spôsob vyhnutia sa exekučnej imunite štátu navrhované medzinárodným obchodným partnerom už v r. 1957⁹⁾ prakticky s rovnakým entuziazmom ako dnes. Ako vysvetľuje Sagar,¹⁰⁾ prostredníctvom zmluvného vzdania sa imunity ".

Je jasné, že kým nebude exekučná imunita v medzinárodnej arbitráži a v medzinárodných obchodných vzťahoch jednotne upravená, zmluvné vzdanie sa imunity je jediným - i keď nie stopercentne účinným - bezpečnostným opatrením pre súkromné osoby v ich zmluvných obchodných vzťahoch s rôznymi štátmi. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že uvedená nepohodlná situácia je dôsledkom stále pretrvávajúcej (i keď ojedinelej) aplikácie teórie absolútnej imunity štátu v medzinárodných obchodných vzťahoch, s negatívnym účinkom nielen na medzinárodné obchodovanie (vrátane realizácie zahraničných ivestícií), ale aj s očividne negatívnym účinkom na nezávislosť súdnej moci vo vzťahu k výkonnej moci v štáte výkonu rozhodcovského rozsudku.¹¹⁾

Naopak, moderné štáty už dlhodobo rešpektujú teóriu reštriktívnej imunity štátu prostredníctvom akceptovania rozdelenia úkonov štátu na úkony, spadajúce pod výkon verejnej moci () a úkony súkromnoprávneho charakteru (), ktorých pôvod nachádzame v nemeckej právnej teórii osemnásteho storočia.¹²⁾ Výstižnú definíciu reštriktívnej imunity štátu v nádväznosti na uvedené rozdelenie úkonov predkladá Schmitthoff¹³⁾: "."

Pokiaľ ide o absolútnu imunitu štátu, je odvodená od koncepcie rovnoprávnosti, dôstojnosti a vzájomnej nezávislosti jednotlivých štátov.¹⁴⁾ Jej cieľom je chrániť majetok štátu v plnej miere prostredníctvom vylúčenia možnosti podania žaloby proti štátu pred súdom iného štátu okrem prípadov, keď sa žalovaný štát svojej imunity vzdal. Okrem toho, podľa Pengelleyho¹⁵⁾ sa doktrína absolútnej imunity "". Paradoxne prosperovala teória absolútnej imunity dosť dávno, a to v osemnástom storočí, keď bol módny skôr princíp laissez - faire.¹⁶⁾ Jej význam však rapídne zredukoval nárast medzinárodných obchodných vzťahov štátov po druhej svetovej vojne, s pro