Medzinárodná arbitráž investičných sporov a dvojstranné dohody o ochrane investícií

Autorka sa v predkladanom článku sústredí na problematiku medzinárodnej arbitráže investičných sporov a dvojstranné dohody o ochrane a podpore zahraničných investícií. V úvode článku predstavuje zahraničné investície, uvádza ich základný vývoj a postupný vývoj ochrany zahraničných investícií v medzinárodnom práve. Charakterizuje medzinárodné investičné spory a klasifikuje príčiny ich vzniku. Upozorňuje na politické a ekonomické riziká, späté s umiestnením zahraničnej investície investorom na území hosťovského štátu. V súvislosti s načrtnutými rizikami predstavuje medzinárodnú arbitráž investičných sporov ako hlavný mechanizmus riešenia medzinárodných investičných sporov v súčasnosti. Uvádza základné znaky arbitráže investičných sporov a upozorňuje na osobitný charakter hosťovského štátu ako sporovej strany v medzinárodnej investičnej arbitráži. V tretej, ťažiskovej časti článku, sa autorka sústredí na analýzu dvojstranných dohôd o ochrane a podpore zahraničných investícií, pričom zdôrazňuje ich význam v súvislosti s medzinárodnou arbitrážou investičných sporov a kontinuálnym vzrastom priamych zahraničných investícií. Uvádza stručný historický vývoj dvojstranných investičných dohôd, ako aj ich základnú charakteristiku. V závere článku sa sústredí na súčasné hodnotenie významu dvojstranných dohôd a ich spornú klasifikáciu v kontexte medzinárodného práva.

Medzinárodné investície¹⁾ sú neodmysliteľnou súčasťou svetového hospodárstva.²⁾ Ich podstata spočíva v transfere hmotných a nehmotných aktív (majetku) zahraničného investora z jedného štátu do druhého štátu za účelom využitia tohto majetku v hosťovskom štáte s cieľom dosiahnuť zisk, pričom zahraničnému investorovi prináleží právo absolútnej alebo čiastočnej kontroly nad prevedenými aktívami v hosťovskom štáte.³⁾ Pojem "medzinárodná investícia" zvyčajne zahrňuje priamu zahraničnú investíciu,⁴⁾ ktorá musí spĺňať niekoľko základných kritérií, aby vôbec mohla byť za zahraničnú investíciu ozna čená (napr. priamy vstup investora a jeho zástupcov do hosťovského štátu, postupná kumulácia zisku, značný ekonomický prínos pre hosťovský štát, atď.).

Od priamych zahraničných investícii je potrebné odlíšiť tzv. portfóliové - kapitálové investície (), realizované formou transferu peňažných prostriedkov z jedného štátu do druhého štátu za účelom nákupu akcií alebo iných cenných papierov v obchodnej spoločnosti, založenej alebo podnikajúcej v druhom štáte. Portfóliové investície môžu byť uskutočňované na burzách cenných papierov prakticky na celom svete. Napriek tomu, že v súčasnosti sa pravidelne vyskytujú návrhy na zahrnutie portfóliových investícií pod pojem priama zahraničná investícia, v práve zahraničných investícií stále platí všeobecne akceptované pravidlo, že portfóliové investície nie je možné stotožňovať so zahraničnou priamou investíciou, chránenou medzinárodnými multilaterálnymi a bilaterálnymi dohodami.

V kontexte medzinárodnej arbitráže investičných sporov je potrebné aspoň v krátkosti načrtnúť najprv vývoj zahraničných investícií - t.j. v medzinárodnom práve uznávaných priamych zahraničných investícií. Zahraničné investovanie bolo známe už v starovekom Egypte i v Grécku. Egypťania ťažili cín za hranicami Egypta, Feničania stavali prístavy pocelom Stredomorí a Izrael investoval až v Španielsku.⁵⁾ V čase koloniálnej nadvlády Britského koloniálneho impéria Anglicko investovalo najmä v Indii a v Kanade, pričom boli súčasne založené prvé koloniálne obchodné spoločnosti ako napr. British East India Company alebo holandská East India Company. Obdobné obchodné spoločnosti sa dodnes považujú za predchodcov súčasných nadnárodných obchodných spoločností.⁶⁾

Pokiaľ ide o ochranu priamych zahraničných investícií, jej počiatky sa spájajú s genézou medzinárodného práva zahraničných investícií. Základy ochrany zahraničných investícií sa začiatkom dvadsiateho storočia odvíjajú od zodpovednosti štátu za zaobchádzanie s cudzincami,⁷⁾ pričom sa zdôrazňovalo nutné dodržiavanie tzv. medzinárodného minimálneho štandardu pri ochrane cudzincov, ako aj ich majetku. Nárast zahraničného investovania si vyžiadal právnu ochranu hmotného majetku investora v hosťovskom štáte, pričom hlavným cieľom bolo zabrániť neželanému vyvlastneniu a zhabaniu majetku zahraničného investora.

Právnu ochranu priamych zahraničných investícií bolo postupne nutné rozšíriť tak, aby sa vzťahovala i na nehmotné aktíva investora v hosťovskom štáte. Nehmotnými aktívami boli zmluvné práva, na základe ktorých investor umiestnil v hosťovskom štáte napr. svoje výrobné zariadenia, potrebné napr. na ťažbu nerastných surovín, technické zariadenia do výrobných jednotiek investora, ako aj právo nájmu, záložné práva investora atď. Problematická z hľadiska ochrany medzinárodných investícií sa javila byť ochrana akcií zahraničného investora.

V r. 1970 Medzinárodný súdny dvor (ďalej len "ICJ") v prípade ⁸⁾ nepriznal právam akcionárov v obchodnej spoločnosti zahraničného investora diplomatickú ochranu prostredníctvom domovského štátu akcionára. Následne sa ochrana akcionárov začala realizovať prostredníctvom ich zahrnutia pod pojem "priama zahraničná investícia" v dvojstranných dohodách o ochrane investícií - v takzvaných BITs⁹⁾ (ďalej len "dvojstranné dohody" alebo "dvojstranné investičné dohody"). V ďalšej fáze pojem zahraničná priama investícia v dvojstranných investičných dohodách subsumoval právo duševného vlastníctva. Okrem práv duševného vlastníctva pojem zahraničná priama investícia v dvojstranných dohodách v osobitnom variante ako "konštitutívna zahraničná investícia" subsumoval i administratívne práva investora, ktoré zahraničný investor nadobudne po vstupe na územie hosťovského štátu.

Medzinárodný investičný spor je spor medzi zahraničným investorom z jedného štátu a vládou iného - tzv. hosťovského štátu, súvisiaci s investíciou zahraničného investora, umiestnenou v hosťovskom štáte.¹⁰⁾ Medzinárodným investičným sporom však môže byť aj spor medzi obchodnou spoločnosťou založenou v hosťovskom štáte, kontrolovanou zo zahraničia,¹¹⁾ a hosťovským štátom. Mnohé zahraničné investície sú realizované v súlade s právnym poriadkom hosťovského štátu práve prostredníctvom obchodných spoločností, založených a operujúcich v hosťovskom štáte - to však nič nemení na statuse investície, ktorá ostáva priamou zahraničnou, nie domácou investíciou.¹²⁾

Medzinárodné investičné spory a klasické medzinárodné obchodné spory (napr. zo zmluvy o jednorazovej kúpe tovaru) nemožno stotožňovať. Keďže typickou č