Miesto medzinárodných organizácií v kodifikácii medzinárodného
práva
Prof. JUDr.
Ján
Klučka
CSc.
Ústav európskeho práva a oddelenie medzinárodného práva, Právnická fakulta UPJŠ,
Košice.
KLUČKA, J.: Miesto medzinárodných organizácií v kodifikácii medzinárodného
práva. Právny obzor, 96, 2013, č.4, s.373 - 385.
The position of international organizations within the codification of international
law.
During the 70s.and 80s. of the last century a few new items of the codification´s agenda
of
International Law Commission (ILC) concerning the international intergovernmental organizations
(IGO) have appeared. Heretofore results the ILC work confirm the analysis of this new items from
three angles. The main goal of the first was to prepare the set of uniform rules for regulation
certain common activities of IGOs regardless of their legal and factual specificities. Similarily as
in the agenda
concerning states a different level of codification and/or progressive development of
international may be identified depending on the "ripeness" of concrete topic for the purpose of
codification.The final results of the ILC work represent four international treaties and one Draft
of articles. As regards as international treaties it should be noted Vienna Convention on the Law of
Treaties 1969, Vienna Convention on the Representation of States in their Relations with
International Organizations of Universal charater of 1975, Vienna Convention on the Succession of
States with respect of Treaties 1978, Vienna Convention on the Law of Treaties between States and
International Organizations of between International Organizations of 1986 and finally Draft
Articles on the Responsibility of International Organizations of 2011.Excepting Vienna Convention of
1975 the Commision has dealt with similar problems namely whether a to what extent the rules of IGOs
should have the priority over the codified rules prepared by ILC. Concrete articles of treaties
and/or draft articles solves this question regarding the specifities of each concrete topic. As
regards as second aspect of ILC work it evaluated the impact of different "external" factors on the
IGOs selected acts and/or activities. The relevent results are presented by the Draft Articles on
the Effect of Armed Conflict on Treaties 2011 and Convention on the Prevention and Punishment of
Crimes against Internationally Protected Persons including Diplomatic Agents of 1973.Key words:
International law commission and codified topics concerning
international organizations, priority of the rules of organizations over the rules of codified
topics, impact of the external factors on selected areas of activities of international
organizations,the influence of treaty making power of international organizations on general
international law and fragmentation of international lawVývoj medzinárodného právneho poriadku v priebehu 20. storočia možno hodnotiť podľa
viacerých čŕt, z ktorých dve patria medzi určujúce. Prvá zahŕňa obsahové a geografické rozširovanie
pôsobenia pravidiel medzinárodného práva, späté s ich špecializáciou a diverzifikáciou, a druhá jeho
inštitucionalizáciu vyvolanú rastom počtu medzinárodných medzivládnych organizácií (tak
univerzálnych, ako aj regionálnych) a s ich rastúcim vplyvom na medzinárodné právo.
Okrem rastúceho počtu medzinárodných pravidiel mnohostrannej povahy je 20. storočie
poznamenané aj nárastom medzinárodných medzivládnych organizácií (ďalej len medzinárodné
organizácie), ktoré sa od vzniku Spoločnosti národov v r. 1919 postupne stávajú stabilnou súčasťou
medzinárodného právneho poriadku. Predovšetkým druhá polovica 20. storočia je poznamenaná mimoriadne
rýchlym rastom počtu medzinárodných organizácií, vrátane regionálnych,1)
ktoré, podobne ako pravidlá medzinárodného práva, vznikajú viac menej spontánne reagujúc na aktuálne
potreby "užších" spoločenstiev štátov v určitej oblasti alebo štátov viazaných spoločnými lokálnymi
záujmami.
Dynamický rast univerzálnych a regionálnych medzinárodných organizácií, ako aj
rozširovanie a diverzifikácia predmetov ich činností mali za následok, že existencia ich vlastných
právnych poriadkov postupne prestáva postačovať a začína sa rozširovať aj o pravidlá všeobecného
medzinárodného práva. Výsledkom takéhoto procesu je stav, keď komplexnú právnu základňu činnosti
medzinárodných organizácií predstavujú nielen ich vlastné právne poriadky,2)
ale už aj viaceré pravidlá všeobecného medzinárodného práva, s ktorými sa dostávajú do určitých
vzťahov. Pre úplnosť treba dodať, že medzinárodné organizácie podliehajú vo vymedzených oblastiach
aj vnútroštátnym právnym poriadkom "hostiteľských" štátov v rozsahu a spôsobom, ktorý je zlučiteľný
s ich výsadami a imunitami.
Tvorcom pravidiel všeobecného medzinárodného práva v tejto oblasti sa stala Komisia OSN
pre medzinárodné právo (ďalej len Komisia), ktorá sa v 70. a 80. rokoch minulého storočia začína
zaoberať úpravou viacerých činností medzinárodných organiz&aac