Vybrané aspekty trestného činu agresie definovaného počas hodnotiacej konferencie k Rímskemu štatútu medzinárodného trestného súdu

The article focuses on the development and current state of international norms covering the crime of aggression. It aims to analyse last updates relating to the adoption of a definition of the crime of aggression and conditions of exercise of jurisdiction of the International Criminal Court over it. The amendments of the Rome Statute, the establishing document of the International Criminal Court, were adopted by during the Review Conference that took place in Kampala, Uganda, from 31 May to 11 June 2010. The article also provides comments on amendments to the Elements of Crimes and on Understandings regardings the amendments to the Rome Statute of the International Criminal Court on the Crime of Aggression.

11. jún 2010, Kampala, Uganda. Tento deň Zhromaždenie štátov, zmluvných strán (ďalej len "Zhromaždenie štátov"), ktoré je hlavným riadiacim orgánom Medzinárodného trestného súdu (ďalej aj "Súd"), prijalo definíciu trestného činu agresie.¹⁾ Hoci zločin proti mieru bol zahrnutý už v Norimberskom štatúte v roku 1945 a akt agresie bol upravený rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (ďalej aj "OSN") č.3314 (XXIX) zo dňa 14. decembra 1974, trestný čin agresie zamestnával medzinárodné spoločenstvo v moderných dejinách dlhú dobu. A ešte dlhú dobu ho zamestnávať bude.

Cieľom tohto článku je priblížiť slovenskej odbornej verejnosti rezolúciu RC/Res. 6 (ďalej aj "rezolúcia"), a to najmä jej tri prílohy.²⁾ To znamená predovšetkým samotnú definíciu trestného činu agresie a podmienky výkonu jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu (príloha č.I rezolúcie). Prvá časť článku sa bude zaoberať základnými otázkami vývoja, ktorý sa odohral pred 11. júnom 2010. Druhá časť sa sústredí na spomínanú prvú prílohu, ktorá špecifikuje zmeny Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ďalej aj "Štatút"). Zmeny dokumentu Skutkové podstaty trestných činov (príloha č.II rezolúcie) a dokument Ponímanie, resp. chápanie zmien Rímskeho štatútu (príloha č.III rezolúcie) sú predmetom analýzy tretej časti článku.³⁾ Záver sa zameria na odpoveď na otázku, ako je možné chápať prijatú definíciu trestného činu agresie - naozaj ide o historický míľnik vo vývoji medzinárodného trestného práva?

Trestný čin agresie (konanie jednotlivca) má iné prvky ako akt agresie (konanie štátu). Keďže sa tento článok sústreďuje na analýzu trestného činu agresie, akt agresie sa spomína iba v nevyhnutných súvislostiach.

Prvým medzníkom vo vývoji trestnoprávneho zákazu agresie na medzinárodnej úrovni bolo prijatie Norimberského štatútu. Napriek rozličným námietkam, súvisiacim so zásadou , boli do neho okrem vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti zaradené aj zločiny proti mieru.⁴⁾ Tie boli v Norimberskom štatúte definované ako

Štatút Tokijského tribunálu, konkrétne jeho čl. 5 písm. a), dôsledne nasledoval svojho predchodcu, Norimberský štatút, a zahrnul medzi zločiny, ktoré bol oprávnený stíhať a trestať, aj trestné činy proti mieru a trestné činy prípravy zločinov proti mieru. Jediný rozdiel v znení konkrétnych článkov bol ten, že Tokijský štatút výslovne poukázal na irelevantnosť aktu vyhlásenia vojny.

Po Norimberskom procese ako významnom medzníku medzinár