Vybrané aspekty trestného činu agresie definovaného počas hodnotiacej konferencie k
Rímskemu štatútu medzinárodného trestného
súdu
Katarína
Galdunová
odborná asistentka Katedry medzinárodného a európskeho práva Fakulty práva,
Bratislavská vysoká škola práva, Bratislava.
GALDUNOVÁ, K.: Vybrané aspekty trestného činu agresie definovaného počas
hodnotiacej konferencie k Rímskemu štatútu medzinárodného
trestného súdu. Právny obzor, 94, 2011, č.5, s.441 - 453.
Some Issues on a Crime of Aggression as defined during the Review Conference to the
Rome Statute of International Criminal Court.
The article focuses on the development and current
state of international norms covering the crime of aggression. It aims to analyse last updates
relating to the adoption of a definition of the crime of aggression and conditions of exercise of
jurisdiction of the International Criminal Court over it. The amendments of the Rome Statute, the
establishing document of the International Criminal Court, were adopted by consensus
during the
Review Conference that took place in Kampala, Uganda, from 31 May to 11 June 2010. The article also
provides comments on amendments to the Elements of Crimes and on Understandings regardings the
amendments to the Rome Statute of the International Criminal Court on the Crime of
Aggression.Key words:
International Criminal Court, crime of aggression, Review Conference
in Kampala, Rome StatuteÚvod
11. jún 2010, Kampala, Uganda. Tento deň Zhromaždenie štátov, zmluvných strán (ďalej len
"Zhromaždenie štátov"), ktoré je hlavným riadiacim orgánom Medzinárodného trestného súdu (ďalej aj
"Súd"), prijalo definíciu trestného činu agresie.1) Hoci zločin proti mieru
bol zahrnutý už v Norimberskom štatúte v roku 1945 a
akt agresie bol upravený rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (ďalej aj
"OSN") č.3314 (XXIX) zo dňa 14. decembra 1974, trestný čin agresie zamestnával medzinárodné
spoločenstvo v moderných dejinách dlhú dobu. A ešte dlhú dobu ho zamestnávať bude.
Cieľom tohto článku je priblížiť slovenskej odbornej verejnosti rezolúciu RC/Res. 6 (ďalej
aj "rezolúcia"), a to najmä jej tri prílohy.2) To znamená predovšetkým
samotnú definíciu trestného činu agresie a podmienky výkonu jurisdikcie Medzinárodného trestného
súdu (príloha č.I rezolúcie). Prvá časť článku sa bude zaoberať základnými otázkami vývoja, ktorý sa
odohral pred 11. júnom 2010. Druhá časť sa sústredí na spomínanú prvú prílohu, ktorá špecifikuje
zmeny Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu
(ďalej aj "Štatút"). Zmeny dokumentu Skutkové
podstaty trestných činov (príloha č.II rezolúcie) a dokument Ponímanie, resp. chápanie zmien
Rímskeho štatútu (príloha č.III rezolúcie) sú
predmetom analýzy tretej časti článku.3) Záver sa zameria na odpoveď na
otázku, ako je možné chápať prijatú definíciu trestného činu agresie - naozaj ide o historický
míľnik vo vývoji medzinárodného trestného práva?
I. Historický vývoj a súvislosti
Trestný čin agresie (konanie jednotlivca) má iné prvky ako akt agresie (konanie štátu).
Keďže sa tento článok sústreďuje na analýzu trestného činu agresie, akt agresie sa spomína iba v
nevyhnutných súvislostiach.
Prvým medzníkom vo vývoji trestnoprávneho zákazu agresie na medzinárodnej úrovni bolo
prijatie Norimberského štatútu. Napriek rozličným
námietkam, súvisiacim so zásadou , boli do neho okrem vojnových
zločinov a zločinov proti ľudskosti zaradené aj zločiny proti mieru.4) Tie
boli v Norimberskom štatúte definované ako
nullum crimen sine lege
"zosnovanie, príprava, podnecovanie alebo rozpútanie útočnej vojny (war of aggression)
alebo vojny porušujúcej medzinárodné zmluvy, dohody alebo záruky, alebo účasť na všeobecnom pláne
alebo sprisahaní za účelom vykonania uvedeného.".
5)Štatút Tokijského tribunálu, konkrétne jeho čl. 5 písm. a), dôsledne nasledoval svojho
predchodcu, Norimberský štatút, a zahrnul medzi
zločiny, ktoré bol oprávnený stíhať a trestať, aj trestné činy proti mieru a trestné činy prípravy
zločinov proti mieru. Jediný rozdiel v znení konkrétnych článkov bol ten, že Tokijský štatút
výslovne poukázal na irelevantnosť aktu vyhlásenia vojny.
Po Norimberskom procese ako významnom medzníku medzinár